"Robme deň krajším"
Dnes sa celá naša škola ponorila do ticha. Výzvou dňa bolo spoznať, čo sa so mnou deje, keď všetko okolo zmĺkne a keď sa aj ja zmĺknem. Ráno, pri stretnutí tried pred Tichom, položil Miro otázku, kde všade už deti počuli ticho- všetky odpovede boli super, no jedna ma prekvapila. Dievčatko z mojej triedy povedalo, že ticho môžeme počuť […]
Sedíme spolu v kuchyni a maľujeme vajíčka- taká prima ženská jazda, zatiaľčo naši muži vonku pletú korbáče. :) Jemnosť a krehkosť v našich rukách, pevnosť a sila v tých ich. Zajtra si ju vymeníme :) v naháňačke po potôčiku, ktorú si miesto tradičnej oblievačky prajú naše dcéry- Tatinko, prosím, odnesieš nás na rukách do potôčika
To, čo nás prežije, je láska Read More »
Dnes som si vychutnala hneď dva absolútne nádherné mikropríbehy skvelého rodičovstva v tom istom obchoďáku, kde som včera zažila Poplach. V hlavnej úlohe oboch bola matka, dve deti a škola života. Príbeh prvý Z obchodu vychádza mamička, tlačí vozík s nákupom, v jednej ruke vedie dievčatko, popri nich cupitá chlapec. Matka zrazu prudko zabrzdí a
Ležalo na chodbe školy, neďaleko štvrtáckej triedy. Okolo prebehlo mnoho detí, no iba jedno sa zastavilo. Vzdychlo a začalo zbierať čriepky. Potom, opatrne, ich vnieslo do svojej, prváckej triedy a rozložilo ich na svojej lavici. -Ľubka, vieš, zlomené srdce nemôžeš nechať len tak, však? Nemôžeš len tak nevšímavo prejsť okolo, však? Keď ešte aj tak
Ako liečiť zlomené srdce Read More »
Kráčame s Julkou do obchodu. -Mami, ako presne, čo najpresnejšie si predstavuješ dom, ktorom by si chcela žiť? Zamyslím sa, porozprávam , pričom si ho vykreslím v mysli veľmi jasne a obraz sa jej snažím sprostredkovať slovami. Počúva, kým dokončím. -Mami, a ako presne, čo najpresnejšie, si predstavuješ miesto, kde by ten dom mal stáť?
Ako si objednať v nebeskej kancelárii Read More »
Dnes je to presne rok, čo som napísala svoj prvý blog sem na stránku. Vyprovokovalo ma k tomu paušálne tvrdenie pedagogičky v jednom denníku, že dnešná mládež je rozmaznaná. A tak som napísala príbeh o skvelej mládeži- tej, s ktorú si denne vychutnávam vo triede. Ten príbeh platí dodnes. :) Mládež je pre mňa proste úžasná-
Ako si nájsť svoje miesto vo svete Read More »
-Maminka, maminka, poď sa pozrieť! Pripravii sme ti prekvapenie!- volali na mňa dcéry v jedno Valentínske ráno. Takmer som sa ani nestihla obuť a ony ma viedli so zavretými očami von z domu. (Asi rozkvitli snežienky- usmievala som sa v duchu, no aj so zavretými očami som cítila, že nekráčame do záhrady, ale- do garáže…
Nezabudnuteľné vyznania alebo láska naša každodenná Read More »
MHD. :) Do autobusu č.99 vstúpi staršia dáma s paličkou. Obzrie sa s úsmevom okolo seba, vykročí smerom ku „štvorke“, kde sú voľné tri sedadlá. Skôr, ako dôjde, autobus sa pohne, pani sa trošku mykne, ako si sadá- ja ju zboku podopriem, no predsa len pri udržiavaní rovnováhy „cupne“ na nohu seniorovi, ktorý sedí na
Ako kvitnúť v každom veku Read More »
Dnes je, zdá sa, deň plný dobrých skutkov. -Pri vstupe na Miletičku stojí predajca Nota bene. Skôr, ako sa priblížim, prikročí ku nemu dievčina v červenej bunde, ktorá predáva v obchode a prináša mu svoju vlastnú šálku- a v nej čerstvo navarený čaj. On sa usmeje, poďakuje za láskavosť, chvíľu si hreje ruky na čajíku
Deň ako stvorený na úsmev. Read More »
-Svet je plný neviditeľných vecí. A keď sa ich pomaly naučíme vidieť, je zrazu plný lássky, farebný a krásny.- povedala Barborka. A ja som tam stála a žasla… Deti vedia viac, ako si dokážeme predstaviť. Možno to znie tak trochu neskutočne, no pre mňa to bolo jasným vyvrcholením krásneho dňa s deťmi v škole. To
Neviditeľné stopy v našom živote Read More »
Prázdniny skončili. Ako sa naštartujem? Uvažovala som v nedeľu, keď som sa v pohodlí postele o deviatej ráno naťahovala a nastavovala si budíček do práce- na piatu hodinu rannú… Keby sa tak stalo niečo, čo ma naštartuje, to by bolo… No asi mi také dačo nebude dopriate, tak zapracujem na tom sama-povedala som si. Ráno som
Ako sa naštartovať po prázdninách Read More »
Sú také okamihy v mojom živote s deťmi, kedy padám na nos, zúfam si, pochybujem, zvažujem, či slobodná výchova je to pravé. A potom príde Okamih, ktorý zmaže všetky tieto chvíle ako mávnutím čarovného prútika. Napriek mojim občasným materským zakopnutiam a snahe chrániť deti aj tam, kde by som nemala :), som dnes zažila absolútnu istotu,
Veriť deťom sa oplatí Read More »