fbpx

To najvzácnejšie, čo môžme dať svojim deťom je…

Dnes sme sa s deťmi opäť vybrali do domova dôchodcov. Naše obvyklé kreatívne stretnutia mali dnes iný nádych- trošku slávnostný. Užili sme si naplno všetok čas a nakoniec-prekvapenie: Deti sa rozhodli  starkým poďakovať a ja som opäť počula niečo, čo mi na moment vyrazilo dych, proste niečo  neuveriteľné:

-Ďakujeme vám, milí starkí, že nám dávate svoj čas. Vždy, keď prídeme, máte ho pre nás úplne všetok, koľko len chceme. Všade inde je času na nás akosi málo, každý stále niekde beží…
– No, my už toho veľa nenabeháme, tak vám určite neutečieme ;-) . Naopak teší nás, že tu okolo nás pobehujete…
– No a nás teší, že tu môžme behať, hrať sa a mať niekoho, kto nám neuteká. Je to skvelé. Musím to povedať aj mame, že keby stále niekam neodbiehala, mohli by sme sa porozprávať, zahrať a urobiť si takéto fajn poobedie.
No, vieš, maminka by iste rada, len má toho veľa, nemá toľko času ako my…
– No veď ja viem, že každý máme času rôzne. Práve preto vám ďakujem, vy už ste starí a máte omnoho menej času tu na svete ako moja mladá maminka. A aj tak mi z neho dávate, to je vzácne, ďakujem. Mama ho nemá pre mňa, ale pre všetko možné, aj keď vraví, že to robí pre nás, my sa toho nemôžme zúčastňovať…


...chvíľa rozpačitého ticha, kedy sme si vďaka detskej prostorekosti uvedomili smrteľnosť, krátkosť a vzácnosť času, ktorý nám je dopriaty a to, ako s ním naozaj v živote nakladáme- s tým najvzácnejším, čo máme….

Potom sa ozvala babička:
-Tak si to dobre zapamätaj, čo si povedal. My sme sa prineskoro naučili, že najvzácnejšie na svete je žiť čas so svojou rodinou a robiť si navzájom krásne chvíle. Teraz už to vieme, no v domove dôchodcov je málo možností napraviť to. Tak si robíme krásne chvíle vždy a s každým, keď sa dá. Nauč sa to  už teraz a nebudeš to musieť neskôr dobiehať s tou trochou času, čo ti ostane…


Čo dodať?


Ďakujem za pripomenutie. Snažím sa  vedome žiť svoj čas so svojimi blízkymi, s deťmi v škole, s každým, s kým práve som. No občas- odbieham. :)  Tak ak by ste ma niekedy stretli v hektickom rozbehu, pokojne ma pristavte- na kus reči, hry, smiechu, spevu, zdieľania pocitov, pohody, na čokoľvek – proste vychutnať si čas.

Veľa krásnych chvíľ, ktoré si navzájom urobíme pre seba, pre všetkých blízkych, ďalekých, náhodných, akýchkoľvek ľudí v našich životoch a aby sme nimi vedeli naplniť čo najviac zo svojho času,  nám prajem

Ľuba

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *