Ako sa zbaviť kameňa na hrudi

Včera som vyhodila na facebook status, ktorý za jediný deň  like-lo 4.200 a nazdieľalo 621 ľudí. Niektorí prosili o pridanie na blog, iní sa pýtali na predajcu Nota Bene Petra, o ktorom status bol.  A tak som sa rozhodla urobiť oboje- pridávam na blog :) a za Petrom som skočila na kus reči. Bol to krátky, krásny a výživný rozhovor :), z ktorého časť som pre Vás natočila. A aby mal tento blog hlavu aj pätu aj neskôr, keď sa boom okolo statusu vytratí, zoradím to sem chronologicky.

Status na fb  17.6.2015

„Každé poobedie stojí pri Tescu na Košickej- vždy usmiaty, vždy radostný a ústretový. Moja dcéra sa s ním chodí deliť o svoje vreckové, on sa s ňou delí o príbehy. Je natoľko prirodzenou súčasťou toho miesta a komunity, že ho tam podvedome očakávame a sme sklamaní, keď tam nie je.

15_6

Včera som šla do obchodu a súčasne so mnou maminka s cca 3 ročným dieťaťom na odrážacom bicyklíku. Podľa SBS do obchodu s odrážadlom nesmeli vstúpiť. Hneď sa ich ujal a sľúbil malému, že mu odrážadlo postráži. Mama s malým vošli do obchodu, ja tiež. Počúvala som ich trochu opatrný , no roztomilý dialóg, keď okrem ostatného kupovali horalku pre uja, ktorý im pomáha, hoci sám nič nemá a že je to pekné, že je málo ľudí s takým dobrým srdcom… Dohodli sa, ako malý poďakuje a keď šli von, mama mu horalku podala. On ju schoval za chrbát, vykročil k „ujovi“ a vraví: Ďakujem, že ste mi postrážili bicylkík! – a už chcel utekať. -A?ozvala sa mama. -A prídeme aj nabudúce! Povedal malý a urputne si schovával keksík do nohavíc. :-)
Maminka v ňom chcela pohnúť svedomie a vraví: miláčik, čo sme sa dohodli? Že tomuto ujovi, ktorý bol k nám milý, niečo dáme pre radosť, lebo my máme veľa a on sám nemá skoro nič?- a dotkla sa jemne ruky , ktorá ukrývala v nohaviciach horalku…
Malý pozrel obrovskými prekvapenými očami a vraví:“ Má! Má viac ako mnohí iní! Sama si to vravela…“
-???
-No predsa má dobré srdce! Inak by mi nepostrážil bicyklík!- povedal malý a vybral horalku. Mama mu ju bez slova vybrala z ruky a podala pánovi. Ten si čupol a s usmevom ju vrátil malému.
-Ďakujem ja tebe.- povedal. na viac sa nezmohol. Než sa postavil, zaleskli sa mu oči. No potom už tam opäť stál s tým svojim úsmevom, ktorý má pre všetkých.

Nie je pravda, že mesto na rozdiel od vidieku nemá srdce a dušu. Má ich na takýchto miestach, v takýchto ľuďoch, pútnikoch, ktorí ho nosia so sebou a rozdávajú ostatným.
Ďakujem za nich. :-) „

17.6. podvečer:

Dnes som sa vybrala za Petrom, poďakovať mu a povedať, že to, čo som o ňom napísala, zaujalo tisícky ľudí. Že mu ďakujem  za úsmev, ktorým presvecuje toto miesto a na ktorý sa všetci vždy tešíme. Aj za to jeho dobré srdce, ktoré je tak silne viditeľné a najmä cítiteľné, že  si ho  všimlo nielen malé dieťa.Povedal mi na to:

-Úsmev, ten ja mám vždy. Dokonca ja keď tu mám kameň. – ukázal si na hruď.

– Ako sa dokážete usmievať, keď máte privalenú hruď? – vykĺzlo zo mňa.

– Dokážete? Veď to je môj osvedčený spôsob, ako ho odvaliť. Keď sa usmievate, usmievajú sa na vás,. Keď sa na vás usmievajú, začnete sa smiať. Keď sa smejete, z hrude sa všetko odvalí. Neudrží sa to tam. Usmejte sa a uvidíte.

Vzdychla som v údive nad tým jednoduchým a pravdivým návodom na odvalenie kameňov zo srdca (predsa len nepadajú samé, treba im pomôcť-úsmevom :) ) a spýtala sa ho, či by som si to krásne, čo mi práve povedal, by som mohla natočiť na video. Či by to mohol zopakovať pre ostatných, čo sa neusmievajú, lebo ich na srdci niečo tlačí a majú pocit, že im to nedovolí nadýchnuť sa do úsmevu. Prikývol.

Ukázalo sa, že reportérka zo mňa nebude. Aj to, že jeho spontánnosť je neopakovateľná.Zapla som kamerku a očakávala, že zopakujeme náš rozhovor. No bolo t, akoby ste chceli od motýľa, aby zopakoval svoj let. :)  No napriek tomu Vám posiela touto cestou – vo videu -nielen svoj úsmev, ale aj poďakovanie.

Krásne  dni plné úsmevov  nám všetkým praje

Ľuba

PS: A keby ste sa potrebovali naučiť úprimne sa celé dni usmievať pre radosť a očistu duše od kameňov, čo nám líhavajú na srdci, zastavte sa niekedy poobede pred Tescom na Košickej v Bratislave. Peter je tam každý deň. A jeho úsmev je nielen liečivý, ale aj prudko nákazlivý.