Prečo si sa ráno neučesala?

MHD. :) Oproti mne sedí dievčatko s babičkou.

– Jáj, Eliška, aká si len strapatá! prečo si sa ráno neučesala?
– Zaspali sme, babi!
– Ále to si mala aj tak! Čo už dôležitejšie môže krásne malé dievčatko ráno urobiť, ako sa pekne upraviť, než vyjde na ulicu?
– No, ja som sa radšej pomodlila ako učesala…
– ??? Ale Eliška, vieš, ako ťa teraz všetci vidia? Mala si sa radšej učesať!
– Babi, viem ako ma vidia- normálne strapatú. Rovnako ma vidí aj boh, keď sa ráno zobudím…
Babi žasne, chce namietať:
– … si myslím, že je dôležitejšie…
– To najdôležitejšie som predsa urobila. Každé ráno ma boh vidí strapatú… a nevadí mu to, lebo každé ráno ho privítam a pozdravím. Dám si na to čas- mama ma to naučila- že ráno sa treba zvítať a tešiť- s ňou, s ockom aj s bohom…. Lebo keď ho ráno neprivítaš vo svojom živote, nemusel by ťa cez deň sprevádzať, keď by si myslel, že ho nechceš… Dnes sme obe aj s mamou išli do sveta zbohom strapaté…
Pointu sa nedozviem, lebo pri saleziánoch v Petržke vystúpia.

No povedať každé ráno bohu dobré ráno sa mi páči. :) Aby vedel, že aj dnes je v našom živote vítaný.

A zrejme si vytvorím aj nový zvyk – nikdy nie som dosť veľká, aby som nepovedala ráno svojej mame Dobré ráno, vitaj v mojom živote.
Má sa na čo tešiť – 200 km vzdialenosť nie je prekážkou.

Dobré ráno každému, koho vítame v svojich životoch s radosťou deň čo deň.
Dobré ráno bohu, sebe, manželovi, deťom, rodičom, … dobré ráno celému svetu. Kým to všetko vypoviem, …no nič. Budem chodiť strapatá :)