Občas sa ma rodičia pýtajú, ako „vykorčuľovať“ z nepríjemných detských otázok, najmä tých „intímnych“. Mám čerstvý zážitok a tak poďme na odpoveď:
Ráno, pri jesennej práci v záhrade ma Julka z ničoho nič prekvapila otázkou:
– Mami, majú vložky krídelká?
Zaskočila ma tak veľmi, že som sa zamyslela, čo vlastne to dieťa asi potrebuje vedieť a trikrát nadýchla k odpovedi.
Hlavou mi bežala scéna, ako ma podobne dostala v obchode s obuvou vtedy ani nie 5 ročná Hanka, ktorá na plné ústa vykríkla svoj objav:
-Kupujeme vložky do tvojich topánok?
-Áno.
– Fíha…Som vedela, že dámy mávajú menzes, ale že pritom potrebujú vložky aj do topánok, to som fakt netušila…
Vtedy som sa začervenala a povedala si, že čo najúprimnejšie a čo najpravdivejšie odpoviem na všetky „intímne“ otázky mojich detí, vtedy, keď prídu. Našťastie dlho neprišlo nič. Začínala som sa aj čudovať, no…
Zrazu pri práci v záhrade, z ničoho nič, zrejme ako pozostatok nejakej reklamy, ktorú dieťa začulo a nepochopilo, sa ozvalo:
-Mami, majú vložky krídelká?
Tak som ju vzala domov, vybrala som spomínané dámske potreby, rozbalila…
Odprednášala som jej druhy vložiek, s krídelkami, bez, ukázala, ako sa lepia na spodné prádlo, ktoré, kedy, ako, prečo…používať.
Celý čas na mňa bez slova pozerala. Keď som skončila, vraví:
– Mami, ale ja som sa pýtala vošky, nie vložky….
Chvíľu som ostala v úžase, potom sme sa začali obe poriadne schuti smiať.
Prečo si ma nezastavila skôr? – pýtam sa.
No, lebo si vyzerala, ako keď je pre teba dôležité, čo hovoríš. Naučila si ma, že keď niekto vraví niečo, čo je preňho dôležité, treba sa zastaviť a počúvať ho. Lebo to je najkrajší dar, aký mu môžeme dať. No, tak som ťa obdarovala, lebo ťa mám rada a teraz, prosím ťa, majú vošky krídla?
:DDD
A je to jasné a je to tu. Ako teda vykorčuľovať z „nepríjemných“ detských otázok? Jednoducho.
1/ najskôr zistite, čo sa NAOZAJ pýtajú,
2/ potom im čo najpravdivejšie odpovedzte
Je to úplne najjednoduchší spôsob, ako sa „vyhnúť “ množstvu otázok. Jednoducho treba byť aktívne počúvajúci, poctivo odpovedajúci a pravdivý.Neverili by ste, ako to zredukuje objem a frekvenciu čertovských otázok :)
Lebo ak budeme „zatĺkať, vyhýbať sa, zavádzať“ , stratíme ich dôveru. A TO všeličo, čo sa ku im začne dostávať inými cestičkami, keď sa po strate dôvery už na nás neobrátia, To môže byť omnoho nepríjemnejšie ako pár čertovských otázok.
Moje „(ne)počúvanie“ a následná komédia z toho vzniknutá mi pripomenulo jeden z krátkych minútových filmov, ktorý vyhral cenu vďaka tomu, že presne vystihol tento paradox rodičovstva, v ktorom sa snažíme odpovedať na to, čo si myslíme, že sa nás deti pýtajú.
Zachytil presne ako sa rodičia, odhodlaní odpovedať na otázky svojich detí, môžu stratiť vo vlastných predstavách a zámeroch. Je o matke, ktorej sa dcéra spýta:
– Mami, čo znamená slovo panna ? (po anglicky – virgin, čo značí podľa kontextu panna či panenský)
Maminka, ktorá zrovna pečie, sa najskôr zasekne, no potom urputne vysvetľuje, nechá sa strhnúť sama sebou a keď skončí, dieťa dodá: a čo potom znamená „extra virgin“? pričom pozerá na fľašku s panenským olejom…
Film má cca 2 min a ak sa chcete schuti zasmiať a zvládate miniparódiu, v ktorej sa tak trochu nájde každá z nás, nájdete ho tu:
originál:
Mimochodom, s tými vložkami to bolo jednoduchšie, lebo, pokiaľ si pamätám, vošky majú zhruba 6 rôznych štádií, s krídlami aj bez… Čaká ma náročné zisťovanie odpovede.
želám nám všetkým krásne dni a aby sme vedeli počuť a cítiť , čo sa nás NAOZAJ deti pýtajú a odpovedať na ich otázky miesto tých,ktoré bežia hlavou nám
Ľuba
PS: Pre tých, ktorým miniparódia nestačí v angličtiine, dávam odkaz: S českými titulkami sa dá nájsť tu