O požičovni krídel

Sedím v školskom kabinete na kope svojho kreatívneho materiálu a balím anjelské krídla, ktoré mi zostali z mojich divadelných čias. Sú naozaj veľké (anjeli vraj potrebujú obrovské, aby nimi mohli chrániť ľudí :)  rovnako dobre ako lietať) a je ich dosť.  Zvažujem, že ich dám k dispozícii každému, kto ich potrebuje (ja som si s nimi  spolu s deťmi v prvej triede vychutnala učenie A- ako anjel) , takže ich mienim zaniesť medzi divadelné rekvizity, no azsne nechcem , aby sa zničili, či stratili,…Som v rozpakoch, no rozhodnutá (školu máme plnú anjelov, tak nech majú občas aj viditeľné krídla a užijú si to ). A tak krídla ládujem do krabice, na ktorú píšem veľkým nápisom Noščáková- v tom okamihu niekto zaklope na dvere. Vojde, teda lepšie povedané veselo vhopsá dnu jedna prváčka. Držím v ruke fixku, práve chcem napísať návod na celú plochu krabice spredu:

-Nech sa páči, vyberte si z krabice  krídla, ktoré Vám sadnú

-Nasaďte si ich pomocou gumičiek

-Vychutnajte si “anjelovanie”

-Ak chcete, pripíšte sem do anjelskej kroniky pár riadkov o tom, čo ste s   krídlami zažili

-Vráťte ju potom spolu s krídlami nazad do krabice, aby aj ostatní mali možnosť stať sa na okamih anjelom

No ani nezačnem a už sa ma hopsalka pýta

-Čo je to, Ľubka?

Nechám ju nakuknúť.

-A čo s toľkými krídlami robíš?

-Ále, idem sem písať návod na použitie, aby si ich mohol požičať každý, kto potrebuje…

Pozrie sa mi do očí, či to myslím naozaj  a zrazu povie:

-To je úžasný nápad, taká požičovňa krídel! Každému nám je občas tak ťažko, moja mama dokonca vravieva, že sa nevládze nohami odlepiť od zeme a urobiť krok… No a keď jej poviem, že si vymyslela požičovňu krídel, hneď jej bude lepšie! Proste si vtedy požičia na okamih anjelské krídla a…

Pozerám a neviem , čo povedať. Ona má pravdu…  Aj ja  sa občas cítievam ťažko… Spomeniem si, ako mi bolo vždy, keď som mala na sebe tie krídla- keď vyzeráte ako anjel, je to povznášajúce a zaväzujúce zároveň. Poletujetepomedzi ľudí, robíte dobré skutky, drobné radosti a pohladenia duše pre druhých, každý sa na vás usmieva a ten dobrý pocit vám dáva krídla, hoci už jedny na chrbte máte… Byť anjelom je povznášajúce :) Pomyslím si a spomeniem si na množstvo skvelých ľudí, o ktorých v našom živote vravievam, že sú anjeli v ľudskej koži… Mama, ocko, môj skvelý muž….

Pozeráme sa na seba a ona si jedny krídla požičia. Vyletí z kabinetu… Ani som jej nestihla povedať pravidlá. :)

Chytím fixku, že predsa len tie pravidlá napíšem- no skôr, ako sa mi to podarí, vletí za mnou zadýchaný anjel.

Už ich nepotrebujem! Bolo to super!- zvolá hromovým anjelským hlasom.

Podá mi ich a znovu odletí. A ja za ňou pozerám a uvažujem, že byť anjelom je vlastne jednoduché. Nepotrebujete na to krídla… Stačí, že ich svojou radosťou, starostlivosťou , chichotavosťou a láskavosťou “nasadíte ” niekomu inému. Niekomu, kto sa cítil tak ťažko, že…. potrebuje priateľa.

No ak ste to zrovna vy, čo sa  cítite ťažko, a nejaké by sa vám zišli, môžete prísť, rada vám ich požičiam- keď už mám tú požičovňu… :)

Mnoho skvelých priateľov a lietania aj bez krídel želám nám všetkým

Ľuba

Zdieľaj s priateľmi

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *