Ako sa stať hrdinom

Dnes som si vypočula na chodbe školy takýto úžasný rozhovor:

– Ty si vedela, že náš školník je hrdina?

– Nie, tiež ma to prekvapilo. Už som tu štyri roky a aj on je tu celý ten čas, možno ešte dlhšie… A až dnes, keď nám povedal svoj príbeh, som zistila, že sa o nás stará hrdina. Teda ako on je super odvždy, ale toto som fakt nečakala…

– No, to je zaujímavé, že je niekto hrdina sám v sebe a my s ním tu žijeme a vôbec si to nevšimneme, až kým nám neprezradí, čo zažil.

– Taký príbeh… Vieš čo, možno, možno tu s nami žije viac hrdinov, o ktorých nevieme…

– No, možno, možno keby sme vedeli, čo kto prežíva, keby nám tiež povedali svoj príbeh, čo prežili a žijú, možno by sme zistili, že tu žije kopa hrdinov, oveľa viac, ako by sme čakali…

– Možno…vieš čo? Možno je hrdina každý, kto žije svoj príbeh a my to ani nezistíme, ak vedľa neho len tak žijeme a nespýtame sa ho, čo prežíva….

– Chichot. -To je smiešna predstava, že svet je plný hrdinov, či? Si predstav chalanov z našej triedy, že by mohli byť hrdina a ani o tom nevieme…

-No to isto…Možno sú, ale zatiaľ to nevedia ani oni….

-Vieš čo, tak aj ja som hrdinka , aj ty! Vitaj hrdinka!

A kopa smiechu.

Ako sa to stalo? Dnes ráno sme mali v  škole veľký opening- stretnutie tried na galérii. Pozvali sme naň “Pali -báčiho” :) ako ho niektorí volajú- nášho školníka. A on nám ukázal rodinu, v ktorej sa narodil- chudobnú, no láskavú, rozprával, ako musel bežať domov zo školy každý deň, aby dal bratovi aktovku na učenie (učili sa po smenách a aktovku mali len jednu), potom aj to, ako im bombardovali mesto, dom, ako prišla vojna—-v 90-tych rokoch. Pochádza totiž z bývalej Juhoslávie. Ukázal nám bankovky s hodnotami 50 000 000 000 … za ktoré sa nedalo takmer nič kúpiť…opísal, ako zachraňovali svoju rodinu, ako utekali pred vojnou, ako sa sem dostal, ako to mali všade tak trochu zložité- vo svojej vlasti boli menšina, tu potom cudzinci- a že presvedčiť iných o tom, že je človek vyžadovalo veľkú dávku trpezlivosti… prezradil, že im zahynul syn… aj ako konečne po vojne opravili dom a prišla obrovská povodeň a všetko šlo odznovu..

Deti ani nedýchali, potom kládli otázky… A uzavreli to tak, ako som zachytila na chodbe- že ten nenápadný, trošku inak rozprávajúci, láskavý. starostlivý a usmievavý Pali-báči, ktorý si vždy nájde pre všetko potrebné čas, je hrdina.

A ja, ako som to tam tak počúvala, som uchvátená- tie deti majú pravdu. Svet okolo nás je plný ľudí, s ktorými spolu žijeme a predsa ich príbeh nepoznáme. Je plný hrdinov.

Chcete sa stať jedným z nich?

To je jednoduché- žite svoj príbeh. Žite ho najlepšie ako viete a vedzte, že ste jeho hrdina. A keď večer rekapitulujete svoj deň, pozrite sa na seba ako na hrdinu svojho príbehu . A ak sa vám niečo nepáčilo, čo urobil, proste to na druhý deň zmeňte. A čo sa vám páčilo, za to si buďte vďační a podporte to, oceňte, rozvíjajte… Lebo vy ste hrdina svojho života. a možno raz, až sa podelíte o svoj príbeh, ocenia toto hrdinstvo aj ostatní.

Krásne dni plné obyčajných denných hrdinstiev želám nám všetkým.

Ľuba

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *