O človeku, ktorý pre nás tajne tvorí skvelý svet

Bežali sme s dcérou na pasové oddelenie. Poznáte to, keď chcete mať nepríjemnosť čím skôr za sebou a tak sa rozbehnete zbaviť sa jej čím skôr… Vyštartovali sme z vchodu na kolobežkách, mihli sa okolo kontajnerov a za rohom sme zrazu synchronizovane zabrzdili.

-Videla si ho, mami ?

Súhlasne prikývnem.

-Čo to tam asi robí?

Na tvári sa mi zjavil rozpačitý výraz.Fakt by som rada vedela, ale neviem… Zmiešané pocity mi  prebehnú cez tvár. Hany  okamžite zareaguje.

– Idem sa ho opýtať ja alebo ty?

A tak sme sa vrátili. Pri múriku, opretý tesne pri kontajneroch, sedí na zemi pán. Na kolenách má blok papierov a pri nohách rozložené fixky. Zahĺbený do svojho sveta usilovne tvorí.

Pozreli sme s Hankou na seba a ona prehvorila: Dobrý deň! Bežali sme okolo vás a veľmi nás zaujalo,čo robíte. Môžem sa vás  na to spýtať?

– Samozrejme! – povedal pán a tiež sa usmial. –  Sedím a píšem slová, ktoré môžu zmeniť svet tak, aby bol skvelým miestom pre všetkých.

Natiahli sme krky a snažili sa prečítať tie “zaklínadlá”,  akčná Hany zvažovala, ako ich okopírovať a rozmnožiť čím viac a čím rýchlejšie ,nech je svet hneď a zaraz úžasným miestom pre každého a ja som zvažovala, či neustúpiť o krok, alebo aj tri, lebo hlavou mi bežalo všeličo o rôznych poruchách osobnosti. Zvedavosť zvíťazila. Rýchlo som prečítala úvod, napísaný v srdci:

“Dobre myslieť znamená myslieť na Pána … ” čítam a  docvakne mi to. Nie raz som pri chodení mestom na rôznych miestach videla nalepené takéto myšlienky, prameniace z kresťanstva. Čítavala som ich pri čakaní na MHD, občas sme sa hrali , kto ich nájde viac. Niektoré boli krásne, zmysluplné, niektoré mi prišli popletené, iné ma neoslovili, či dokonca rozčuľovali. Považujem  ich za súčasť mestského koloritu, no nikdy mi nenapadlo premýšľať nad tým, kto ich tvorí a prečo..

– Ako môžu podľa vás slová zmeniť svet k lepšiemu?

-Dobré slovo je liečivé. Veď aj na počiatku bolo slovo. Keď vám ho niekto povie, vie zahriať celú dušu. A myslím, že pánboh nás poslal sem na svet a hoci nám všeličo nadelil, musíme to niesť, bez reptania. Niektorí sme aj v hroznej  situácii a ešte nám nemá kto ani to dobré slovo povedať. Tak ich píšem a roznášam po meste, aby si dobré slová mohli nájsť tých, ktorí ich potrebujú, zohriali im a zmenili ich svet k lepšiemu. S každým takým človekom bude lepší celý….

Potom ešte rozprával… No priznávam, že už som to až tak nezachytila. V hlave sa mi vynoril obraz z knihy Daniela Heviera o tom, ako rozprávači vedome menia slovami svet. A Massaru Emoto , ktorý ukázal, ako obyčajné slovo mení obrazy, ktoré tvorí mrznúca kvapka vody, a to nielen povedané, ale aj napísané…  Tiež sa mi vyplavilo štvorveršie, ktoré som kedysi napísala pri príležitosti príbehu o sile slova:

Dobré slovo hrejivé

býva  často liečivé.

V správny čas aj bez rečí

našu dušu vylieči.

A hlavne, hlavne som s úžasom sledovala, ako píše tie dobré slová, hoci zjavne nemá …hm…ako to slušne povedať…ani na “dôležitejšie veci” ako napr.oblečenie či obuv, jedlo…? Ako to teraz smiešne znie, keď to po sebe čítam, zjavne sú dobré slová preňho dôležitejšie, ako oblečenie či plný žalúdok.  Prezradil aj niečo zo svojho ťažkého osudu.  Potom sa sklonil a písal ďalej.Poďakovali sme mu a chceli bežať na úrad. No akosi nám to nešlo. Zarozprávali sme sa. :)  Akoby sme sa s dcérou  schválne vzájomne  zamuchlávali do hrejivej deky krásnych slov a vychutnávali si to. Obdivovali sme jedinečnosť toho pána. Niežeby sme súhlasili s jeho názormi, ani že by sme sa chceli pustiť jeho cestou, ale to, že si ju našiel a ako po nej odhodlane kráča…

Uvedomili sme si, že veríme vlastne v to, čo on- že dobré slovo môže zmeniť svet.

Dôkazom toho je, že sme si ho u nás doma ako hru dávali navzájom už dávno-nielen slovne, tvárou v tvár, ale aj na lístočkoch. Schovávali sme si s deťmi drobné láskavé, radostné odkazy po byte- pod vankúšik, zabalené do desiaty, na servítok k obedu, na sklo v sprchovom kúte, kde sa nápis zjavil tomu, kto sa sprchoval pri zahmlení skla, písali sme si fixkami na porcelán na hrnčeky na čaj, rozvešiavali obrázky a slová po byte, balili do medovníkového cesta a piekli koláčiky …

Je mnoho spôsobov, ako  meniť svet tak, aby bol pre všetkých skvelým miestom. Je úžasné, že si každý môžme nájsť ten svoj. A aj to, že jestvujú na to tak jednoduché nástroje, ktoré máme všetci k dispozícii. Napríklad dobré slovo.

A ďakujem mužovi, ktorí mi to pripomenul. Tiež Hanke za to, že hoci nám je jasné, že jeho cesta nie je našou cestou, chcela mu nielen priniesť papier, ale aj sadnúť si na chvíľu k nemu a písať tie najkrajšie slová, aké vie, aby mu pomohla. No keď sme šli z úradu, už bol preč.

Keď som sa ráno zobudila, mala som pod vankúšom lístoček s  čarovnými slovami, ktoré týmto posielam aj Vám, pretože podľa mňa by ich mal každý jeden človek v živote počuť  tak často, ako sa len dá. Dúfam, že zohrejú vašu dušu a zanechajú stopu dobra vo vašom živote rovnako ako v mojom:

Ľuba

 

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *