Ako sa dá chytiť šťastie

Počas školy v prírode sme s deťmi zašli do „motýlieho skleníku“. Vchod bol trošku tajomný, cez sieťky a dnu nás privítal úžasný  nadšený pán, ktorý tam s motýľmi žil. Skleník bol plný exotických rastlín a motýľov. Ukázal nám húsenice, kukly a…všade okolo nás lietalo nádherné motýle.

Najskôr sme nevedeli, kam sa skôr pozrieť. Potom niekto vymyslel, že keď zavrieme oči, budeme dokonca počuť šum motýlích krídel, tajnú motýliu reč, ktorou sa rozprávajú s kvetmi a keď sa prestaneme hýbať, tak nás pohladia svojimi krídlami. :)

Chvíľu sme si to tam tak užívali, keď tu zrazu sa zjavil nádherne žiarivo modrý- takmer tyrkysový motýľ s perleťovo ligotavými krídlami…

-Ten je úžasný! Na koho si sadne, tenbude mať naveky šťastie!

Zavolalo jedno dievčatko.

A tak sa začala naháňačka. Deti ho volali, núkali mu svoje limonády, cukríky… motýľ si však poletoval, nikde poriadne neobsedel a nedokázali sme ho ani len odfotiť! Darmo, šťastie nezmanipuluješ, ani nepodplatíš-povedali sme si.

-Počkaj, Šťastie, sadni si na mňa, zaspievam ti pesničku!

-Nie, na mňa, dám ti cukrovú vatu!

-Na mňa, na mňa, o mne všetci vravia, že som pekný kvietok!

Volali deti a behali po skleníku, zatiaľ čo ja som sa snažila dolapiť Šťastie foťákom… No bolo rýchlejšie a tak som už mala veľkú zbierku exotických kvetov na fotkách, poriadne spotené celé telo  a chytalo ma mierne zúfalstvo.

Zastala som a pozorovala skleník- a vtedy som si uvedomila komickosť celej situácie- všetci sme sa naháňali za „Šťastím“ a ono, chúdiatko uštvané, hľadalo, kam by sa schovalo, lietalo čoraz splašenejšie a my sme čoraz splašenejšie lietali po skleníku za ním…

V tom okamihu som to všetko zastavila- porozprávala som sa s deťmi a začali sme sa spolu smiať na vlastnej pochabosti. A vtedy…

-Pani učiteľka, Šťastie vám sedí rovno na ruke! Aha!

Šepkali zrazu deti.

Pozriem sa a fakt! Na ruke, v ktorej som držala foťák, mi sedel krásny tyrkysový, ligotavý motýľ! Nemohla som ho odfotiť, lebo sedel tesne pri foťáku…

Začali sme sa všetci poriadne smiať a jedno dieťa si spomenulo na príslovie: „Ako to bolo s tým, že keď je šťastie unavené, … ?“

Šťastie zavrelo krídla a nastalo ďaľšie prekvapenie! Ono bolo z druhej strany celkom nenápadné, obyčajné, to len keď lietalo,vynikala vnútorná strana jeho krídel. Deti s údivom vydýchli.

A ja som si uvedomila, aké krásne divadlo sme si tu zahrali, také ozajstné, ako v živote…

Naháňali sme sa za niečím, čo sme považovali za šťastie. Ndolapili sme to. Nepresvedčili, nezmanipulovali, nepodplatili…V okamihu zastavenia , oddychu a uvedomenia si seba samých  to prišlo ku nám, celkom blízko!  A my sme miesto nadšenia  zrazu boli sklamaní, že to nie je to, čo sme si predstavovali.

Celkom ako v živote.

Chcete dochytiť šťastie? Nebehejte za ním, iba ho pozorujte, uvedomte si, čo pre vás šťastím vlastne je a samotné uvedomenie vám potom pomôže pritiahnuť si ho- čiže tvoriť vo svojom živote. No pozor na sklamanie, aby to, čo si predstavujeme bolo pre nás naozaj tým pravým. Aby sme sa nevyčerpali naháňačkou za niečím, čo bude nakoniec sklamaním. :)

Mimochodom, jedno z mojich obľúbených môt je:

-Mám pre vás dve správy v súvislosti so šťastím.

Prvá je zlá- nejestvuje kľúč ku šťastiu.

Druhá je dobrá- Nie je zatvorené. :)

A vôbec najkrajší návod na šťastie mi dala moja dcéra:

Prišla ku mne s čarovnou paličkou a vraví: Chceš byť šťastná?

Prikývla som očakávajúc nejaké to vílie kúzlo. No ona sa iba tak krásne detsky usmiala a vraví: Tak buď!

A hoci to znie komicky, dnes už viem, že je to ten najlepší návod na svete. Ak robíme svoje šťastie závislé na vonkajších podmienkach, nebudeme šťastní nikdy (napr. Budem šťastný, keď môj syn pôjde na vysokú. Budem šťastná, keď…atd)

No ak pramení v nás, ak proste sme vedome šťastní, možno nie v každej sekunde, ale spočiatku aspoň pár minút denne, postupne v nás šťastie narastá a sme šťastní čoraz viac, častejšie a dokonca bez ohľadu na vonkajšie okolnosti.

Prečo je to dôležité?

Pre mňa preto, lebo len šťastní rodičia majú šťastné deti  A čokoľvek sa v živote zomelie, nech sú moje detí čímkoľvek, nech si vyberú svoju cestu, pokiaľ budú v živote šťastné :) dosiahli všetko, čo som kedy pre ne chcela. No a to je aj obrovská zodpovednosť- moja. Učím sa byť šťastná, aby som tým mohla obdarúvať svojich blízkych, čoraz viac. :)

Krásne dni plné šťastia

Ľuba

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *