Kráčam po ulici. Zrazu ku mne doľahne spoza rohu obchodu dosť hlasná hudba. Idem za zvukom a tam… Nikde nikto, len o obchod stojí opretý bicykel s nápisom DREAM (sen). „Nedá sa ujsť, pred svetom neutečieš… “ Spieva ten dream bike neuveriteľnou hlasitosťou.
Prizriem sa bližšie- a on má vpredu o riadidlá pripevnený reproduktor . Vyťahujem z kabelky mobil, že natočím ten zázrak, alebo aspoň odfotím. Zatiaľ z predajne vychádza senior, ťažko sa pohybuje, opiera sa o dve francúzske barle, no aj tak kráča v boľavo, v predklone.
Pristupuje k bicyklu, trochu bojuje s boľavými nohami a barlami. Prikročím bližšie, že mu pomôžem, no to už sa zjavuje druhý sivobradý pán :
„No čo, už zase učíš dušu spievať? “- povie s úsmevom.
„Čoby spievať, tancovať. “ odpovie žartom pán, ktorý už celkom zručne upevnil barle o bicykel, vložil nákup do košíka na zadnom nosiči a bicykel otáča smerom na chodník.
Pritom sa stále boľavo krčí a ja ho s úžasom sledujem, ako sa dorozpráva ,nasadá a… Zrazu je z neho normálne vystretý, veselý cyklista, ktorý šliape do rytmu a spieva si. Ostávam stáť v nemom úžase.
Sivovlasý pán, ktorý ostal stáť na chodníku a vidí môj úžas nad tou premenou, poznamená: „ Ten sa nikdy nevzdá. Aj keď nemôže chodiť, nebráni mu to mať vietor vo vlasoch. On si vždy nájde cestu. Podozrievam ho, že dokáže mať vietor vo vlasoch aj keď už žiadne mať nebude.“
Hudba sa stráca v diaľke a ja vykročím. Ďakujem v duchu za zážitok a vzdávam hold seniorovi a jeho odhodlaniu. Ale čo sa mi naozaj melie v hlave, sú slová, ktoré boli povedané žartom.
Kým v nás duša spieva ,nič nás neochromí. Barle, staré kĺby, opotrebované telo… To všetko sú len okolnosti. Ak sme naučili svoju dušu spievať , alebo dokonca tancovať, dokážeme si vždy nájsť cestu, ako mať vietor vo vlasoch.
Ten obraz dream biker-a mi hlboko utkvel. Pripomína mi chvíle, keď sme po náročnom dni (dve deti so zdravotnými ťažkosťami dávali poriadne zabrať sami sebe aj nám), vždy večer, keď sme ich uložili do postieľok, po všetkých rituáloch s nimi, mali jeden taký svoj. Láskavý, hrejivý a očistný kúpeľ unavenej duše.
Pustili sme si s manželom hudbu- a spievali a tancovali spolu.
A potom na druhý deň, keď bolo ťažko, zrazu mi niekde pri srdci začala duša sama od seba spievať to, čo večer telo tancovalo. Počula som v duchu melódiu aj text, cítila som ten rytmus, pohyb, tú lásku, tú radosť… Život je krásny, keď ním prechádzate so spievajúcou a tancujúcou dušou. A dobrá správa je, že sa to dá naučiť.
Hoci aj tak, že si na Dream bike pripáskujete reproduktor a rádio a spievate, keď pedálujete do rytmu.