Dnes som zažila ozajstný Poplach. Hneď dvakrát. Nakupujem v Lidli, vzadu pri chladiacich pultoch je núdzový východ. Cca10-ročný chlapec idúc okolo sa zaprie do dverí a otvorí ich. Spustí sa siréna, ktorú dokáže prehlušiť mamkino hlasné:
Ty debíííl !!!!
Chlapec sa okamžite rozplače. Mama, ktorá vedie za ruku ešte malé dievčatko a druhou tlačí vozík, kopne kolenom chlapca do zadku a zrazu šepká: Nerev, bež rýchlo preč a tvár sa že nič, nech nás nechytí SBS-ka! Nechávajú dvere tak a už aj bežia. Zastavia pri košíkoch s oblečením a tvária sa, že ich tam prekvapil poplach…
Uvažujem-čo táto žena práve naučila svojho syna -utiecť pred zodpovednosťou, klamať?
Ako veľmi musí byť zomletá životom, že za riešenie chýb považuje útek? Že nevie dať sebe aj synovi lekciu zodpovedného správania…
Rozmýšľam, že ku nim prikročím, keď tu sa ozve poplach znovu. Niekto nechal pri dverách vozík a jeden starší pán ho silno posunul, bok vozíka zakvačil mechanizmus dverí, pootvoril ich a spustil znovu sirénu. Pán sa obzrie, identifikuje problém, vozík odsunie, dvere zavrie a ostane čakať na mieste, aby vysvetlil, čo sa stalo.
Hm.
Poplach stíchne. Chlapec s mamou kukajú a malá do ticha zakričí- Aha, debiiiiil!!!! A ukazuje prstom na starého pána. Mamička očervenie a už zase utekajú.
Starý pán sa smeje a vysvetľuje sbs-ke, čo sa stalo, vrátane slovníka a úteku predošlých poplachárov, ktorý tiež zachytil.
Keď to doma rozprávam manželovi povie: Vieš, aj toto robia s ľuďmi roky strávené v škole: sú výcvikom v tom, že je úplne jedno, kto si, čo vieš, či nevieš, dôležité je, aby ťa nenachytali. Chyby sa trestajú, pristihnutie pri čomkoľvek ešte viac…
A ja som zase raz šťastná, že som tam, kde som. Dnes som si vychutnala hodinu Hejného matiky-kde chyby sú jasnou cestou vpred, tešíme sa z nich a učíme.
Chcela som pozvať tú mamičku s deťmi ku nám na hodinu-ako terapiu. No nedobehla som ju. :-)
Zato som prehodila pár príjemných viet so starým pánom. Zistila som, že občas, aj keď netušíme, že robíme niečo zle, ozve sa nám v duši poplach. Riešením nie je útek- ale zastavenie sa.
Veľa smiechu a málo poplachov v duši nám všetkým. :-)
