Ako spraviť dieru do sveta

-Každý by chcel urobiť dieru do sveta, veru aj my smeo tom snívali, keď sme boli ako vy- vravievala jedna starká v domove dôchodcov, kam sme chodievali s malými deťmi zo školy.

– No vám, milí moji, Vám sa to podarilo- vy ste taká naša diera do sveta, do života, do radosti- prinášate nám to všetko so sebou a keď sa tak chvíľu môžme pozerať v rozhovoroch vašimi očami na svet a mať vaše sny, napĺňa nás to ozajstným životom. My tu totiž už len tak sme- do sveta sa vďaka starobe a chorobám moc nedostávame….

-Čo je to diera do sveta? Prečo nám tí starkí vravia, že my sme ju už dokázali?- pýtali sa ma neskôr prváčikovia. A tak sme našli výklad vo frazeologickom slovníku a dozvedeli sa, že „urobiť dieru do sveta“ = spraviť niečo významné, dokázať niečo veľmi úspešné, presláviť sa vo svete niečím, čo som vymyslel, vytvoril, dokázal, vykonal, spravil. stať sa známym a uznávaným vďaka niečomu, čo som vykonal . Hm.

– Ale ako sa dá niečo také vykonať?- bola ďalšia otázka… A tak sme na ňu hľadali odpovede. Každý po svojom. Robili sme návody a plány, ako urobiť dieru do sveta. Decká vymysleli kopu skvelých vecí.

Bolo to dávno- pred takmer piatimi rokmi. No niektoré spomienky vás znenazdania zaplavia, stačí drobnosť, ktorá ich spustí.Minulý týždeň- cestujeme s dcérami autobusom (obyčajným mestským spojom) do Heraklionu. Jedna má za sebou celoročnú epochu starovekého Grécka vo waldorfskej škole, druhú to čaká od septembra. A tak si osobne zažívame to, čo preberali. Človek sa predsa najlepšie učí tým, čo žije.

No. sedíme v mestskom spoji, keď tu zrazu Hanka povie: „Pozri sa , mami! Diera do sveta!“- a ukazuje smerom k protiľahlému oknu. Nechápem, čo myslí- veď cez okná pozeráme celou cestou… Pokrčím plecami a vtom okamihu sa mi vybaví, ako nám starkí vraveli, že to my sme diera do sveta. Chcem jej to povedať a lovím v hlave, aký najlepší plán sme vytvorili na urobenie diery do sveta. no utkvel mi len jeden jediný- bol od inkluzívne začleneného dieťaťa (nemám rada tieto nálepky, ale úprimne, neviem, ako napísať s láskou to, že to bol úžasný chlapec, ktorý vďaka tomu, že všetko bolo preňho naozaj ťažké, mal dar zjednodušovať všetko do úžasných návodov, ktoré boli vždy tým najlepším, čo sme sa dozvedeli- v jednoduchosti bolo ich čaro). Formulujem si ho, zatiaľčo Hanka urputne ukazuje do okna:

  • Ľubka, tí starkí povedali, že my sme ich diera do sveta, však?- prikývnem. – Tak potom spraviť dieru do sveta je úžasne jednoduché- budem sám sebou, ako najlepšie viem a tým spravím tú významnú vec…. hovorí a pozerá na mňa. Sú okamihy, na ktoré sa nezabúda, aj keď sa občas zatúlajú v pamäti.Asi som sa príliš zasnívala, lebo Hany ma poťahá za rukáv. Pochopila, že niekde je chyba a ja jej nerozumiem a tak urobí to, čo obvykle napadne mňa- posunie sa do mojej pozície, aby videla z môjho uhlu pohľadu a vzdychne-
  • Jááááj, mami, veď ty to nevidíš!!!! – potiahne ma do svojej pozície a zrazu to vidím- diera do sveta! Fakt!diera do sve

Na okne oprosti niekto vtrhol veľkú dieru do odrazovej fólie, ktorá mala za úlohu filtrovať slnko. Hanka nahlas uvažuje o tom, aké je zaujímavé pozerať sa na „filtrovaný svet“ a považovať ho za ten pravý, pravdivý. Zvažuje, či je to naozaj fajn, ak sa nám zo sveta stratí slnko a usudzuje, že farby, pohľad, aj charakter toho, čo vidíme, je celkom iný, ako v skutočnosti. V tom okamihu autobus zastane a z miesta „pri diere do sveta“ vystúpia dve mladé dímy. Hanka okamžite zaujme ich miesto. Pozri, mami- keď sa približiujem, vidím stále viac cez tú dieru. Čím bližšie som ku nej, tým viac vidím normálneho nefiltrovaného sveta. A keď som tu, zrazu ho vidím celý a je mi jasné,že ten , čo som videla, nemal nič naozaj spoločné s farbami a krásou ozajstného sveta.

Hm. Nadychujem sa, že jej poviem príbeh, ktorý mi pripomenula, no ona sa zrazu očami vzdiali od diery, dotkne sa okna tam, kde je fólia a poviue:

  • Pozri sa, mami, tá fólia vyzerá presne ako televízna obrazovka…. Má taký istý klamlivý lesk, aj farbu …. A v skutočnosti nevidíme , čo je za ňou, ale iba to, čo k nám pustí.

Pozerám sa na ňu, na dieru, na fóliu a srdce mi silne bije.

Mám dva skvelé návody, ako urobiť dieru do sveta-

  1. Buďte sami sebou najlepšie, ako to len viete.
  2. Nepozerajte sa na svet cez monitor, či televíznu obrazovku. Vpustite si slnko do života, nenechajte si obraz sveta čímkoľvek či kýmkoľvek filtrovať, ale naplno ho vnímajte najlepšie, ako viete a buďte tak jeho súčasťou.

Tak jednoducho sa dá spraviť diera do sveta- niečo významné, dôležité, vzácne pre celý svet. :)

Nech sa nám to darí, priatelia. Nech je náš svet plný nefiltrovaného slnka, ktoré máme v duši.  A nech ním napĺňame aj svety našich blízkych, ďalekých, všetkých.

Ľuba

 

 

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *