fbpx

3 skvelé dôvody, prečo si dopriať silu ticha

Vystúpili sme z auta po dlhej ceste u babičky. Julka sa rozbehla do sadu, začala v ňom tancovať, nečujne, ako víla na špičkách. Vlasy jej viali vo vetre- bol to roztomilý obrázok. Potom ku nám pribehla a vraví:

– Konečne počujem, ako dýchajú stromy! To v Bratislave nezachytíš, akokoľvek naťahuješ uši!

   Zhlboka som sa nadýchla, priložila som ucho ku stromu, zatajila som dych aj myšlienky a… Naozaj! Počula som ho! Naši žijú v chalúpke pod lesom. Je to chránená krajinná oblasť, cez záhradu im tečie potôčik, okolo nej obrovský potok. Srnky a jelene im chodia kradnúť jablká. :-) Na lúkach od malička s babkou zbieravala bylinky. Jej prvá kniha nebol šlabikár, ale herbár od babičky. Napísala ho pre ňu veľkými tlačenými písmenkami, aby ho mohla čítať, keď ešte poznala len tie. Dala doň všetky bylinky z okolia a všetky svoje skúsenosti s nimi. Medzigeneračné poznanie miesta, v ktorom sme postupne všetci žili a dodnes  tam vnímame svoje korene… Navrhovali sme babinke, že jej stiahneme informácie o tých bylinkách z internetu. No v tomto sú s Julkou rovnaké- v knihe sú len ňou nazbierané bylinky a pri nich sa skvejú len ňou nazbierané skúsenosti s nimi, recepty na zber, čajíky, tinktúry, mastičky atď.

Včera, keď sme sa vrátili, Julka pri večernom rozprávaní vraví:

 – Keď budem veľká, budem bývať na stráni pod lesom. Nie tak, ako babinka, ale ešte ďalej od všetkého ľudského hluku. Postavím si vlastnoručne chalúpku a budem žiť medzi rastlinami a počúvať ich. Myslím, že rastlinky  vedia, na čo ich boh stvoril a  keď ich budem počúvať, povedia mi to. Budem tam len tak sedávať, robiť im spoločnosť, počúvať ich a žiť  s nimi tak dlho, až porozumiem ich reči. A potom, keď mi prezradia, čím žijú, potom im pomôžem, aby mohli pomáhať tam, kde ich treba. Lebo väčšina ľudí je ku nim hluchá. Vlastne ľudia nepočúvajú ani sami seba, tak ako by mohli rastliny?  Robíme tu na svete taký hluk a zhon, že potom nevieme počuť ani vlastné srdce,ako a prečo nám bije… Nepočujeme srdce a tak nevieme, na čo sme na svete a tak sa ním len tak potulujeme… Ja svoj ozajstný život začnem medzi rastlinami- budem sa počúvať a potom aj ich počúvať a keď sa spoznáme, budeme počúvať ľudí, čo budú za nami prichádzať, aby sa naučili vypočuť sa … A budeme im môcť pomôcť… ak budú potrebovať a chcieť….

Pozerám sa na to malé 9-ročné stvorenie a žasnem. Skúsim si v hlave zhrnúť, čo zo seba vysypala a nachádzam tri úžasné dôvody, prečo si doprať silu ticha:

1. Keď si doprajeme ozajstné hlboké ticho, začneme počuť svoj vnútorný hlas

2. Keď sa naučíme počuť svoj vnútorný hlas, budeme vedieť, prečo sme na svete a prestaneme zmätene pobehovať, miesto toho pôjdeme v súlade so svojím vnútorným hlasom za svojím poslaním

3. Keď si doprajeme ticho a sebapoznanie a začneme napĺňať svoje poslanie, keď už sa budeme vedieť počuť, bude svet pre všetkých lepším miestom. Tiež tak otvoríme bránu svojho srdca k ozajstnému počúvaniu  svojich blízkych, vzdialených, celého sveta: rastlín, zvierat, zeme,…. Porozumenie potom vyvolá obdiv, úctu a lásku   ku každej živej bytosti, bude viesť k vzájomným prepojeniam, ktoré už potom neprerazí žiaden hluk… 

Čo dodať?

Že ticho lieči, je všeobecne známy fakt. No to, že vďaka tichu vieme nakoniec počuť sami seba a svoj svet a následne všetkých ostatných, to mi pripomenula moja 9 ročná dcérka. Vlastne viem už dávno, že je liečivé vedieť počúvať svoj vnútorný hlas. Len v tom hluku, čo v živote robíme, som na to pozabudla. Dobré je, že keď sa to znovu naučím, už mi táto schopnosť ostane bez ohľadu na svetský hluk. :-) A hoci je to cesta ďaleká, už teraz  presne viem, ako to spolu pekne trénujeme: Napríklad, keď sedíme s mojim mužom na priedomku, pod lipou a počúvame sa, hoci nič nevravíme. Rovnako sú to okamihy pri ohni, pod hviezdami, pri krbe, nad hrnčekom čaju z byliniek alebo…kedykoľvek, kdekoľvek. Je to pre mňa skvelý tréning na sebaprijímanie a tým aj prijímanie a počúvanie detí, ktoré učím. Vo všetkom tom hluku, ktorý spolu narobíme, sa vždy snažím vedieť ich počuť bránou svojho srdca. Tento rok to budú noví prváci. Teším sa na nich. A ďakujem svojim blízkym, že ma učia počúvať (sa) . :-)

Krásne počúvanie (sa) prajem nám všetkým

Ľuba

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *