O sile ľudskosti

Obvykle píšem o tom, čo som zažila. Dnes ponúkam príbeh niekoho iného – je totiž tak jednoduchý a silný, že len samotným prečítaním som ho prežila spolu spolu s tými, ktoré… Príbeh náhodného dobrého skutku, ktorý na okamih spojil niekoľko neznámych žien.

Zverejnila ho Beth Bornstein Dunnigton , ktorá na svojom fb profile 2.2.2018 napísala:

Dnes sa na letisku stalo niečo naozaj výnimočné (píšem to v lietadle). Bola som pri vstupe do lietadla a čakala  na odlet do Portlandu. Lety do dvoch rôznych miest mali nástup na jednej strane brány. Batoľa, ktoré vyzeralo, že má asi osemnásť mesiacov, bolo úplne hotové, zúfalo behalo medzi sedadlami, trucovito kopalo a kričalo, potom sa hodilo o zem, odmietlo nastúpiť do lietadla (ktoré nešlo do Portlandu). Jeho mladá mama, ktorá bola očividne tehotná a cestovala sama so svojím synom, stála úplne ochromená… Bola zúfalá – nemohla ho chytiť, pretože bolo také rozrušené, že od nej stále utekalo, potom ležalo na zemi, kopalo a kričalo a  tak dookola. Nedokázala ho vziať a nastúpiť… A tak si v istom okamihu sadla na zem vedľa svojho dieťaťa, chytila si hlavu do dlaní, zrútila  sa a začala plakať. Potom sa stala táto nádherná vec (plačem len to píšem)… ženy v termináli, muselo nás byť šesť alebo sedem, náhodné ženy, ktoré sme sa vôbec nepoznali, sme sa postavili a urobili okolo nej a malého kruh. Kľakli sme si ku nim na kolená a každá oslovila nejako ju aj malého chlapca. Ja som  spievala chlapčiatku  “malý pavúčik” … jedna žena mala pomaranč, ktorý olúpala a delila sa oň, ďalšia  mala v taške malú hračku, s ktorou batoľa zabavila, ďalšia žena dala mame fľašu vody… Niekto iný pomohol mame dostať dojčenský pohár  z tašky a dal ho chlapcovi. Bolo to také nádherné, nikto sa s nikým nedohadoval, čo robiť, iba všetci spolu konali hoci  nikto nepoznal nikoho iného… Spolu sme ich dokázali oboch upokojiť, a ona pokojne odviedla svoje dieťa do lietadla.  Po tom, ako prešli dverami, sme sa všetci vrátili na svoje miesta. Nebolo treba vravieť o tom, čo sme spolu urobili. Boli sme si navzájom cudzie, no napriek tomu sme tak jednoducho spolu urobili niečo krásne. Dokázali sme to, lebo v tom okamihu sme to cítili ako poslanie pomôcť jednej z nás, žene, na ktorej mieste sme pokojne mohli byť aj my… Napadlo mi, že takýto  kruh žien s misiou môže svojím spojením a láskavosťou zachrániť svet. Na ten moment nikdy nezabudnem.”

Čo dodať? Verím, že inšpiruje mnohých z nás… tých niekoľko žien, ktoré miesto posudzovania a odsudzovania mali slnko v  duši pre toho, kto to potreboval. A spojili sa bez potreby slov. Želám nám, aby sme aj my dokázali v pravý okamih robiť tie malé veľké skutky , ktoré robia náš svet stále krajším miestom.

Zdieľaj s priateľmi

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *