„Mami, ale čo poviem spolužiakom na zážitkoch?! Všetci, absolútne všetci budú rozprávať, ako a kde boli pri mori…a mne sa budú vysmievať, najmä Samo, ten si to neodpustí, ešte pol roka ma bude zosmiešňovať, že som ani len pri mori nebola… “ povedala v našom rozhovore o prázdninách Hanka. Vysvetľovali sme jej totiž, že tento rok nám z časových dôvodov more proste nevyjde…
Pozrela som na ňu prekvapene. Musí to byť pre ňu extrémne dôležité- uvedomila som si, lebo inokedy je to ona, kto dáva ľuďom zažiť skutočnú hodnotu vecí a zrazu… zrazu jej nejde o zážitok mora, ale bojuje, aby ju spolužiaci nevysmiali… Hm. Naplno som pocítila rozmer niečoho, čo som si neuvedomovala. Som taká hrdá, že v škole našich detí sa nerieši, kto má akú značku oblečenia, mobilu, kto čo vlastní, neurčuje sa podľa toho jeho status…tiež, že sa neznámkuje a nekategorizujú sa tak deti… A teraz toto: aktivita, ktorú miluje, sa stáva nočnou morou.Aktivita, ktorá ma teší už štyri roky, odkedy nám o nej rozpráva: Zážitky. Každý sa počas nich delí s druhými o to, čo zažil a ako to vníma. Zdanlivo hlboko prosociálna téma.
A tak som ju vypočula v plnom rozsahu a potom som sa priznala, že jej postoj je pre mňa novinka a musím nad ním porozmýšľať, lebo naozaj mi záleží, ako sa naše deti (vlastne všetci členovia našej rodiny) cítia.
Známa mi navrhla, že jej vo photoshope vyrobí takú parádnu fotoknihu Hankiných prázdninových zážitkov, že sa Samo po… Chvíľu som sa pohrávala s detsky nadšenou myšlienkou natrieť to tomu darebákovi. No… potom som si uvedomila, ako j to veľmi v nesúlade s tým, čo reálne žijeme a čo ich učíme. Veď tým by som len potvrdila, že to, čo on hlása, platí. Že hodnotu prázdnin určuje cena dovolenky, ktorú sú schopní rodičia pre dieťa zafinancovať. A povedala som si : -Nie! Ak hovoríme o zážitkoch, mali by sme vedieť, že hodnota našich zážitkov nemusí súvisieť s ich komerčnou cenou. A tak som začala listovať fotky z prázdnin. Prešli sme si ich a pomenovali zážitky, ktoré majú pre nás nevyčísliteľnú hodnotu. (Úprimne, som rada, že sú deti ako Samo- aspoň nás nakopli k tejto aktivite. Ujasniť si, čo je pre nás vzácne. Spoločný čas a Zážitky) A ponúkla som Hanke, že ich spracujeme do knihy, ktorú si bude môcť vziať so sebou do školy. Samú ma prekvapilo, koľko fantastických vecí sme si dopriali v spoločnom čase. S radosťou a pre inšpiráciu uvádzam pár z nich:
- – ráno sme si privstali, vyrazili na bicykle a pozerali východ Slnka, spolu celá rodina
- – počúvali sme ticho a zobúdzajúci sa lužný les,
- -chodili sme naboso po rose, po tráve,v rieke, v horskom jazere, v horskom potoku
- – tancovali sme v daždi spolu s kvapkami, aj spolu s vetrom
- -dotkli sme sa dúhy, ktorú pre nás vyrobil ocko wapkou, tancovali sme v jej strede
- -spievali sme si všetci spolu cestou v aute
- – kosili sme kosou pšenicu, ktorú na jeseň siala Julka so spolužiakmi
- – upiekli sme si vlastný chlieb
- – vyliezli sme si na strom v našom sade a jedli sme z neho ovocie, pohladené slnkom
- – vyrobili sme lekvár a naň všelijaké veselé nápisy
- – večer sme si založili oheň, opekali sme, hrali, spievali a dlho do noci sa rozprávali pod hviezdnou oblohou
- – sedeli sme tak aj so starkými a rozprávali sme si generačné príbehy, vymieňali zážitky
- -pozerali sme si spolu rodinné albumy a rozprávali sa nad nimi o všetkom, čo si v sebe z rodín nesieme a čím žijeme
- – hrali sme sa badmintom na záhrade, ponad šnúru s prádlom
- – strieľali sme z luku, všetci, aj starkí
- – v noci, keď sa nám zdalo pri opekačke teplo, naskákali sme do bazénu na dvore a dali si „night swiming“, potom sme spolu drkotali zubami a smiali sa a hriali pri ohni
- – postavili sme s deťmi domček podľa ich návrhu a oni v ňom prenocovali s priateľkami
- – roztĺkali sme kameňmi marhuľové kôstky a jedli spolu jadierka, aj naše lieskovce z liesky- čerstvé, chrumkavé a lahodné
- – naháňali sme sa v horúčave so záhradnou hadicou, z ktorej striekala 8 stupňová voda
- – robili sme si džbániky plné chladnej studničnej vody s bylinkami , ktoré sme si samé dopestovali
- – zbierali a sušili sme si bylinky, počúvali babičku,ako nám o nich rozpráva
- -vyrábali sme čarovné čaje, lektvary, mandaly, maste, maceráty, oleje atd. z byliniek
- -liezli sme na stromy
- -vyrobili megabublifuk a fúkali obrovské bubliny
- -piekli sme koláčiky, robili domáce cestoviny z vajíčok od susedkiných sliepok
- – v noci sme potme bežali cez tmavé lúky na kolotoče, ktoré sme započuli, jazdili sme na nich aj s rodčmi a našou takmer 70 ročnou babičkou
- – hladkali sme dravce, ktoré trénujú naši susedia na vystúpenia na hradoch
- -mali sme ústa celé farebné od černíc, maľovali sme si nimi obrázky na ruky
- -hrali sme karty so starkými a bojovali pritom nekompromisne o víťazstvo a smiali sa z celého srdca, gratulovali sme bláznivo vížazovi a tešili sa spolu s ním
- – vyrobili sme si vodný mlynček
- -pili sme z horského prameňa
- – naháňali sme sa s vetrom a oblakmi, hľadali obrazy na nebi
- – urobili sme si pyžamový deň a len tak sa celý deň váľali, oddychovali a užívali si
- – rozprávali sme si smiešne aj staršidelné príhody
- – jazdili sme na koňoch, bývali s nimi, kŕmili ich, naučili sa jazdiť a boli na jazdeckých vychádzkach vo voľnej prírode
- -vyplašili sme srny, ktoré nám prebehli rovno popred nos
- – na záhrade sa nám ubytovala sova aj jež
- – pásli sme kozy v chránenej oblasti Sandberg, dojili ich a rozprávali sa s úžasnými ľuďmi, ktorí projekt kozičiek na Sandbergu vytvorili
- -plávali sme spolu s labuťami a na brehu sme ich mláďatá kŕmili priamo z ruky
- – lámali sme holými rukami zvetrané kamene a nachádzali v nich mapy zeme a jej príbehy
- – objímali sme sa vždy, keď sme chceli, hovorili si, že sa máme radi
- -čítali sme si spolu knihy , tvorili a písali príbehy
- – fotili sme si denník a každý večer pred spaním sa rozprávali spolu o tom, čo kráse sme zažili a za čo sme vďační
- – stretávali sme sa s rodinou a priateľmi, každý deň, niekam sme si vyrazili, alebo len tak sa spolu rozprávali o živote, či si užívali spoločný čas
- -užívali sme si západy slnka, kúpali sa pri nich v jazere
- -splavovali sme rieku
- – spali sme v stane, aj pod holým nebom
- -dlho po západe slnka sme sa spolu potme dobre bavili
- – chodili sme na prechádzky vo svite mesiaca
- -nechali sme sa unášať prúdom rieky- v člne, aj len tak, ležiac na vode
- – pozerali sme si skvelé filmy, rozprávali sa o nich a hrali sa na postavy z nich
- -nosili sme si raňajky do postele, alebo raňajkovali na strome v záhrade
- -rozmýšľali sme spolu nad tým, aký môže a aký má byť život
- -poďakovali sme si navzájom za to, čo pre seba robíme a povedali jeden druhému, čo na sebe obdivujeme, oceňujeme a vážime si
- -delili sme sa spolu o svoje sny a plány, ako ich naplniť, urobili sme prvé kroky na to, aby sa nám to podarilo
… sledovali sme padajúce hviezdy a želali si, hľadali sme vzácnu rastlinu a aj sme ju našli, sledovali sme let farebných včelárikov, jazdili celý týždeň každý večer 1,5 hodinu na tobogánoch, učili sa jazdiť na jednokolke, lovili v rieke tie najkrajšie kamene a vykladali z nich obrázky, písali prstom do oblohy svoje želania,
…
Chcela som sa zmestiť do tisíc slov. :) No nepodarilo sa. A vlastne ma to teší. Zážitky sa do slov nikdy nezmestia. :)
Čo krásne ste cez prázdniny zažili vy? Aká by bola vaša kniha? Doprajete si niektoré z našich zážitkov? A doprajete nám niektoré z tých vašich? Celkom jednoducho. Tak, že ich napíšete do komentárov.
Nech je náš čas naplnený množstvom krásnych zážitkov, ktoré mu dávajú hodnotu. Nech je to s nami tak, ako kedysi povedala Hanka na otázku neznámej na ulici:
-A ty ako tráviš svoj čas?
-Ja svoj čas netrávim. Ja si ho užívam.
Ľuba