fbpx

Stravenky v lekárni?

Dnes, stojím v rade v lekárni. Predo mnou staršia pani, s receptami a… Keď príde na zaplatenie, spýta sa potichu: -Beriete sj lístky? A v ruke má stravenky.

-Viete, nemám hotovosť…

-Nie, pani. V lekárni sa nedá platiť lístkami. Tými sa dá platiť len jedlo.

-Ale veď mam tých liekov toľko, že keď si ich vezmem, som takmer najedená…

Uvedomujem si tragikomickosť situácie a najmä kúsok šibalstva v hlase starej dámy. No komickosť pomaly vyprcháva a ostáva stále viac tej tragédie… ozajstnej, hmatateľnej, ľudskej…  V okamihu, keď povie, že občas si musí vybrať medzi stravou a liekmi, lebo na oboje nemá, už niet nad čím sa pousmiať. No ona optimisticky dodá, že teraz má tie lístky a tak môže mať oboje (jedlo aj lieky)  a chlieb už nimi zaplatila!

…Skôr, ako ponúknem že tie jej lieky zaplatím  svojou kartou, lekárnik vezme všetky lístky a ešte pani vydá (omnoho viac, ako je hodnota jedného lístka, takže je nám všetkým jasné, že to, čo urobil, sa nedá nazvať nijako lepšie ako dobrý skutok, láskavosť, ľudské dobrodenie)

Tetuška odchádza, v taške lieky, v dlani peniaze  a pozdraví pozdravom, ktorý vo mne vyvoláva spomienky:

-Nech Vás pánboh požehnáva…

A tak som dnes v lekárni zažila niečo hlboko liečivé- pocit, že Ľudskosť a láskavosť sú súčasťou nášho sveta. A že aj lekárnik je (len) Človek.

Ľuba

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *