… lenže to moje decko má talent iba na blbosti! Fakt neviem, čo z nej bude…- zachytila som zúfalý krik mamičky, ktorú upokojovala iná mamička. Obe kráčali zo škôlky, obe viedli za ruku synov. Obe deti boli zaujímavo pestrofarebné.Ako som pochopila z útržkov viet, chlapček rozčúlenej maminky mal narodeniny. Tá chcela miesto nezdravých cukríkov urobiť ostatným deťom radosť inak a tak pribalila svojmu malému ako darčeky pre gratulantov bublifuky. No a ukázalo sa, že synáčik ráno, skôr ako vstali ostatní členovia rodiny, vybral maminkine potravinárske cukrárske farby a zafarbil každý jeden bublifuk- rôznymi množstvami a kombináciami farieb- aby mali deti radosť a každá bublina bola jedinečná.
Deti radosť mali. Už menej učiteľky – ktoré deťom, čo sú už takmer školáci, dovolili bublifuky poobede vziať na dvor a než zistili, koľká bije, deti naháňajúce a praskajúce pestré bubliny sa im pekne „vyfarbili“.
Začala som sa smiať – no áno, chápem, že keď NIEČO TAKÉ vymyslí VAšE dieťa, tak to bude smiešne, až keď z toho bude rodinná hoistorka, ale uznajte, veď ten malý bol génius! Nepoužil temperky, ani vodovky, ani nič, čo by bublifuky nezafarbilo. Má len 6!! rokov a jasne siahol po práškových vo vide rozpustných farbách a zafarbil na prvý šup 25 bublifukov!!!!A ako som pochopila, vďaka nim vzniklo mnoho zaujímavých farebných diel na chodníkoch,vonkajších stenách budovy škôlky, a aj priamo na deťoch- a dokonca nezávadnými farbami! :)
No- ako som sa začala smiať, mamička to nezvládla, zastavila sa, otočila na mňa a začala sa so mnou baviť. Sadli sme si na lavičku v parku, deti si vydýchli a začali behať a ja som si uvedomila, Ako málo stačí na to, aby sme „tragické“ okamihy v živote začali vnímať z iného konca.
Jej základná otázka sa vrtela do kruhu- ČO z neho vyrastie, keď už teraz … ? …
A že je to otázka, ktorá má našťastie otvorenú odpoveď, sme sa presvedčili čoskoro.
Nebudem písať k omu, ani ako sme prišli. Iba si uvedomujem, ako veľmi nám na našich deťoch záleží a ako veľmi chceme, „aby z nich niečo bolo“. Zámer je úžasný- v podstate ide len o to, aby boli v žoivote šťastné a úspešné. Dokonca v istom okamihu akceptujeme aj to, že to nemusí byť to, čo si predstavujeme a chceme my, alebo ako si to predstavujeme a chceme my… No ako im teda pomôcť, sprevádzať ich, pomáhať im, keď vlastne iba tušíme/cítime, či dokonca ani netušíme, čo je pre ne to pravé?
V príbehoch úspešných a šťastných ľudí nachádzame často pojmy radosť, talent, robenie tohpo, čo mu je prirodzené a čo ho napĺňa, že ich práca je vlastne aj ich poslaním, že… a vieme, že presne to by sme chceli deťom dopriať. No nevieme, čo by malo byť ich poslaním a čo je ich talentom.
Objavovanie talentov je totiž u nás takpovediac v plienkach. Hľadajú a podporujú sa talenty športové, umelecké. Novým trendom je podporovať talenty vedúce k lídrestvu. Lenže čo ak moje dieťa nemá žiadny takýto talent? Alebo- ako povedala táto mamička v stave úplného zúfalstva- má z môjho pohľadu „talent iba na blbosti“?
V tom prípade mám pre vás skvelú správu- KAŽDÉ DIEŤA MÁ TALENT. A dokonca nie jeden, niekoľko. A – toto bola pre mňa ešte lepšia správa- každý dospelý má talent. A nie jeden. Niekoľko! A nikdy nie je neskoro začať ich používať.
Po prvý raz som sa s tým stretla ako učiteľka , zapojená v programe pre pedagogickáých lídrov Slovenska- v Komenského inštitúte.
Jan Mühlfeit – globálny stratég, mentor a kouč, ktorý pomáha jednotlivcom, organizáciám a krajinám na celom svete, aby odomkli svoj ľudský potenciál, nám otestoval a predstavil tie naše talenty a ukázal nám, ako s takým niečim dosiahol obrovské úspechy v biznise- proste len cez poznanie talentov a stavanie tímov, v ktorých sa ľudia dopĺňali navzájom- lebo vďaka tomu každý robil to, čo robil rád, išlo mu to ľahko a ešte to mal aj zaplatené- … bolo by to nadlho. No ja som sa o sebe dozvedela, že mojich TOP 5 talentov je:
1. Individualization–Osobný prístup-Ľudia s výrazným talentom v tejto oblasti sa zaujímajú o jedinečnú osobnosť
každého človeka. Majú dar rozpoznať ako môžu rôzni ľudia spolupracovať.
2. Learner – Učí sa –Ľudia s výrazným talentom v tejto oblasti majú túžbu sa stále niečo učiť a neustále na sebe pracovať. Láka ich viac proces učenia ako jeho výsledok.
3. Ideation – Rozvíja myšlienky- Ľudia s výrazným talentom v tejto oblasti sú fascinovaní myslením a myšlienkami. Vedia nájsť súvislosti aj medzi zdanlivo nesúrodými fenoménmi.
4. Connectedness – Prepája- Ľudia s výrazným talentom v tejto oblasti veria, že všetky veci spolu nejak súvisia. Neveria v náhody a sú presvedčení, že všetko, čo sa deje má nejaký zmysel.
5. Intellection – Premýšľa-Ľudia s výrazným talentom v tejto oblasti sú typickí intelektuáli. Veľa premýšľajú- aj- sami o sebe a vedú intelektuálne debaty.
Bolo pre mňa prekvapením pozerať sa na talenty takto- no musela som uznať, že všetko, čo som sa o sebe dozvedela, absolútne sedí. Ibaže by som to nenazvala talentami- lebo je to pre mňa natoľko prirodzené a jasné, že mám pocit, že je to bežná a jednoduchá vec a tak to nemôže byť pre iných (ani pre mňa) žaiden dar, ani terno, vďaka ktorému by som mohla byť v živote šťastná a úspešná, alebo by som mohla pomáhať cez to iným. Pochopila som svoj omyl a hoci zatiaľ nedokážem doteraz používať naplno svoj potenciál, už viem, že práve to, čo nám je také prirodzené a ľahké, že nám aníi nenapdne, že by to mohlo byť pre iných užitočné, pomáhajúce, či nebodaj by sme mohli byť za to platení a plniť cez to svoje poslanie a bohatnúť pri tom ľudsky aj finančne, sa dá nazvať talentom.
No … prešla som odvtedy kus cesty a pozrela sa aj na svoje dcéry touto optikou.
Dnes už viem, aké majú talenty. A učím sa ich v nich podporovať. Ako?
Chystám sériu článkov. zatiaľ iba toľko- bola som s nimi na kurze, kde som sa nielen dozvedelka, aké sú tie ich talenty (testy robili oni sami)- ale naučila som sa ich aj vnímať a podporovať.
Môžete aj vy. Ak nečakáte, že talent je niečo, čo súvisí iba s istou konkrétnou činnosťou (šport, umenie) a nadaním na ňu, ale ste ochotníí pripustiť, že je to spôsob, akým realizujeme v živote to, čo robíme, žijeme, učíme sa, ako je nám to prirodzené.
Ten chlapec s bublinami môže byť čímkoľvek, no po chvíli s jeho mamou by som mu v typológii talentov z tohto pohľadu priradila
OBJAVITEĽA- dieťa, ktoré je ako mysliteľ a študent nadšené z objavovania nápadov a zo spájania súvislostí. Jeho najčastejšie otázky sú: Ako? a Prečo?
hoci bol ešte príliš malý. V kurzoch, na ktorom som bola aj ja, sa talenty detí určujú od veku 9 rokov. Aj preto, že sa s nimi učia pracovať a to už chce istú osobnostnú zrelosť.
Vlastne ani neviem, čo dodať- na to, že je mojím talentom prepájanie, som tu prepojili príliš rôznych súvislostí a tak sa to neskôr pokúsim krok po kroku rozuzliť. Možno len na záver:
Snažíme sa našim deťom dopriať to, čo im umožňuje stať sa v živote šťastnými.Náš pohľad a ten ich sa nemusí zhodovať. Jednou z ciest, ako sa nám môže stať prirodzeným ich vnímanie , je spoznanie ich talentov. Umožní nám pozerať sa na ich svet ich očami. A to mení veľa- lebo aj mamička, ktorá má pocit, že jej syn má talent iba na blbosti, keď zažije radosť z objavovania nápadov a spájania súvislostí, keď odloží zúfalsztvo, frustráciu a hnev, predstavu, ako bude musieť spolu s ním všetko čistiť a prať aj spolužiakom, zrazu začne spolu s dieťaťom pátrať, ako sa dajú odstraňovať potrevinárske farby, urobia si burzu nápadov, vyberú ten najlepší a z pohromy je zrazu dobrodružstvo, ktoré si malý bude pamätať ako jedny z najkrajších anrodenín vo svojom živote.
Nielenže potešil celú triedu detí, ale aj jeho mama objavila radosť z objavovania, niečoho, čo je jemu prirodzené, ba dokonca je to preňho životne dôležité…
Keď odchádzali, vravel, že dostal ten najkrajší darček v živote. A mama sa usmievala.
PS: na kurze som bola tu , „learner“ je predsa jeden z mojich talentov, čiže toho najprirodzenejšieho, čo vo svojom živote robím- mám radosť z učenia (sa) a keď už som sa dozvedela, kde môžem spoznať talenty svojich detí, nezaváhala som. Bližšie o tom, čo sme zažili a ako, nabudúce :)