Sedela som na okraji bazéna a sledovala, ako náš kamarát- potápač fotí vodné víly. Nie obyčajné, ale tie naše. A vtedy mi to došlo! Podstata rodičovstva je niekde hlbšie, ako len…
Janko, ktorý prišiel na náš minitábor, neplánoval fotiť v bazéne, hoci je to bežnou súčasťou jeho profesionálnej fotoponuky. Prišiel ako otec so synom. Vzal síce výbavu- vlastne iba jej najpodstatnejšiu časť, ale nepripravil sa.
Naše dievčatá áno- keď videli jeho fotky , ktoré vznikli v tom istom bazéne, zabalili si na minitábor šaty, šifóny a vôbec všetko, čo by mohli potrebovať, ak ho uhovoria…
Podarilo sa- klipkali na toho dobrého muža očami a prosili tak dlho (no dobre, v skutočnosti to bolo dosť krátko) až sa zasmial a napriek vtedajšiemu chladu vytiahol foťák a šup do bazéna.
Víly sa obliekli a nastal spontánny niekoľkohodinový pohoto shooting- dievčat bolo 7 :).
Lenže Janko nemal so sebou závažie, ktoré bežne na ponor používa a tak nemohol byť dostatočne dlho dostatočne hllboko zanorený, aby mohol reálne fotiť pod vodou.
-Filipko, môžeš mi, prosím , robiť závažie?- spýtal sa syna.
A Filip nadšene prikývol a vyliezol svojmu ockovi na “koníka” a pomáhal mu tak ostať ponorený počas fotenia…
A vtedy mi to došlo!
Sppomenula som si na to, ako sme sa s priateľkami rozprávali o tom, ako nečakane náročnou záťažou v našich životoch sú naše deti… Ako je s nimi všetko nepomerne ťažšie, ako..
Pozerám sa na Jana a Filipa a zrazu vidím omnoho viac, ako len záťaž…
Bez neho na chrbte by nedokázal ísť do hĺbky…
Prekrásny obraz rodičovstva v tej najjednoduchšej forme- áno, deti sú istou záťažou, ako si ich tak nesieme v srdci v našich životoch, ale bez nich, bez nich by sme nedokázali to mnohé vzácne, čo nám umožňuje vidieť svet inak, nedokázali by sme spomaliť a ísť do jeho hĺbky.
Deti sú proste tá pravá záťaž nášho života- záťaž, ktorá nie je príťažou. Záťaž, ktorá je požehnaním. Záťaž, vďaka ktorej je nakoniec svet krajší a ľahší, lebo vďaka nim prestávame ísť po povrchu a vnárame sa viac do podstaty a z tejto životnej hĺbky lepšie vnímam jeho zmysel.
Je šťastie byť požehnaný záťažou :). Budem na to myslieť, keď sa nabudúce budem chcieť posťažovať, akou záťažou vedie byť deti…
Pekný deň praje Ľuba