List, ktorý napísal parížsky vdovec Antoine Leiris, potom, ako  prišiel o svoju manželku, matku ich dieťaťa, Helen Muyal-Leiris (35 r) .

Obvykle píšem len to, čo zažívam. No tento list som si prežila od začiatku do konca a jeho pisateľ má môj obrovský rešpekt, preto som si ho dovolila z anlického originálu článku spolu s fotkou Helen vybrať a preložiť, hoci moja angličtina zrejme nevystihne celkom to, čo napísal. No naozaj cítim to, čo on zažil tak kruto, že strach a nenávisť nás robia neslobodnými ľuďmi a zväzujú nás v našich pocitoch a konaní. A neviem, ako dokázal tento človek, manžel otec, to, čo dokázal,  no mám moju obrovskú úctu.

V piatok ste vzali život výnimočnému človeku, láske môjho života, matke môjho syna, ale moju nenávisť nezískate. Neviem, kto ste a ani to nechcem vedieť, ste mŕtve duše. Ak Vás tento Boh, pre ktorého slepo zabíjate, stvoril  na svoj obraz, každá guľka v tele mojej ženy je ranou v jeho srdci.

Takže nie, neuspokojím vás tým, že vás budem nenávidieť. Chcete to, ale keby som odpovedal na nenávisť zlosťou, poddal by som sa rovnakej nevedomosti, ktorá z vás urobila to, čím ste.

Chceli  by ste, aby som bol vystrašený, aby som sa na svojich milých spoluobčanov pozeral podozrievavo, aby som svoju slobodu obetoval za svoj pocit bezpečia. Prehrali ste.

Dnes ráno som ju videl. Konečne, po nociach a dňoch čakania. Bola taká krásna, ako keď v piatok večer odchádzala, taká krásna, ako keď som sa do nej pred dvanástimi rokmi bezhlavo zamiloval.

Samozrejme, že som zničený od žiaľu, toto malé víťazstvo vám poskytnem, ale bude mať krátke trvanie.

Viem, že ona bude s nami každý deň a že sa nakoniec stretneme v nebi, so svojimi slobodnými dušami, ktoré vy nikdy nebudete mať.

My dvaja, môj syn a ja, budeme silnejší než akákoľvek armáda na svete. Už s vami nemôžem (nechcem) naďalej strácať čas, pretože sa musím vrátiť ku svojmu synovi, ktorý sa práve zobudil.

Má iba sedemnásť mesiacov, no aj tak najskôr ako každý deň spapá svoju desiatu, a potom sa rovnako ako každý deň budeme spolu hrať a tento chlapec bude celý svoj život šťastný a slobodný.

Pretože ani jeho nenávisť nikdy nezískate.“