Skoré ráno, zastávka MHD. Mrzne, že až v kostiach praská. Na zastávku prichádza pani, postaví sa, obzrie a zreve:

-Kde ste toľko?!

Za okamih ku nej pribehnú dvaja chlapci, jeden s prváckou aktovkou, druhý s minibatôžkom. Nevedia obstáť , hopsajú a šepkajú si.

Ich maminka vydáva príkazy a zákazy ako na bežiacom páse. Oni sa pomaly odsúvajú od nej do rohu zastávky, celkom blízko ku mne. Jeden vytiahne ruku z bundy a napráva kapucu druhému. Tu mama zreve:

-To si fakt taký sprostý, že si si nevzal rukavice? – a pozerá na jeho holú dlaň. – No, tak si pre mňa za mňa aj zmrzni, ja ti veru svoje nedám!-vysype zo seba  a ide ešte niečo dodať,no vtom ku nej pristúpi nejaká známa a začnú sa rozprávať.

Malí už sú celkom pri mne, a okríknutý chlapec schováva holú ruku do vrecka bundy. Na to vytiahne z bundy ten menší takú istú holú ruku bez rukavice a strčí si ju do vrecka bratovej bundy. Zdá sa, že sa v tej bunde držia za tie holé ruky a začnú sa smiať. Mama sa obzrie, ale nič nezbadá a pokračuje v rozhovore s novoprišlou pani. Nato sa chlapci zvrtnú ku nej chrbtom a zahľadia sa cez zastávku na cestu, ktorou prišli. Je za ňou kopa smetiakov a obchod. Otočím sa smerom, kam pozerajú, zaostrím pohľad a …

Stojí tam bezdomovec a máva nám. Chlapci vytiahnu z bundy obe (teda vlastne všetky štyri) ruky  a mávajú mu späť.

To, čo vidím, neviem opísať-

Každý z nich má jednu ruku holú. Každý z nich má jednu ruku v rukavici.

Len bezdomovec má rukavice na oboch rukách- na každej inú. A každá z nich má dvojča na detskej ruke….

Zrazu viem, kde sa zdržali a prečo majú holé ruky. A hoci fakt mrzne a ja som si fakt zabudla čapicu, zaplaví ma teplo.

Rastie nám skvelá generácia.