Upozornenie:

Tento blog obsahuje neslušné slová a dosť nechutné výrazy, ktoré pracujú s predstavivosťou ľudí. V mojom aktívne používanom slovníku sa nenachádzajú, ale bez nich nedokážem dostatočne autenticky vykresliť, čo som zažila a hlavne sprostredkovať, čo som sa dozvedela . Tiež sú cestou, či prípadným návodom pre tých, ktorí sa chcú odnaučiť nadávať. Osobne obdivujem cestu, akou tento teenager, ktorého som stretla náhodou , spojil nechutnosti v živote so životom samotným a použil svoje presvedčenie, nadšenie a vedomosti v prospech tvorenia krajšieho sveta pre všetkých.

Cestujem v napratanom rannom spoji MHD. Zastávka. Dvere otvoria, tlačíme sa, aby sme sa dostali von a… Dvere sa zatvoria skôr, ako ktokoľvek cez nej prejde. Rozbehnutý mladík, asi 17 ročný, ktorý chcel vystúpiť, si narazí o ne nos. My ostatní, tlačiac sa tesne za ním, ho nechtiac o ne dosť silno pritlačíme. Keď sa konečne nadýchne, vyletí z neho:“ K***t v*je***y“ na adresu vodiča , hoci dvere sa opäť otvárajú po zjavnej technickej chybe. Jeho kamarát , stojaci vedľa neho, mu pokojne vraví: „Nenadávaj, sú tu ľudia!“
„A čo JA nie som človek?! „
„Nie, keď neľudsky sviníš priestor okolo seba hnusnými slovami, vtedy nie si! Vtedy si bezohľadný blbec!“ odpovie pokojne ten druhý.

Vystupujeme spolu. Za nami banda ďalších teenagerov, ktorí sa smejú :

Bez šance, kámo, tento už odučil nadávať celú triedu!

To ma zaujme a tak sa cestou spolu rozprávame.

Dáš mi návod? Tiež by som rada odučila nadávať pár teenagerov v našej škole…“ spýtam sa ho po pár úvodných vetách.

„Neviem, či je to návod. Je to skôr taký môj príbeh. Predtým :-), zhruba rok dozadu, som aj ja bol „normálny“, čiže nadávajúci. Vulgarizmy som používal ako na bežiacom páse- nie že by som stále niekomu nadával, alebo sa zlostil, ale taká každodenná súčasť „folklóru“ komunikácie s kamošmi. Natoľko bežná, že som si ich ani neuvedomoval- oslovovali sme sa no čo, ty k***t, slovo jeb*ť bolo najvyužívanejšie (skúste zmeniť predpony a vždy sa tak krásne dá použiť v úplne inom význame: zaj***ť, poj***ť, prij***ť, vyj***ť, zj***ť, oj***ť, naj***ť, doj***ť, rozj***ť …nekonečné variácie), bol som samé p*či sem, pi** tam… Potom sa stalo u nás doma niečo, o čom nechcem hovoriť, ale neskôr ma kvôli tomu tatko vzal na jeden kurz osobného rozvoja. Tam som po prvý krát videl svalový test a to, ako nadávky spôsobia, že oslabnete ako mucha. Alebo správne slová, že pretlačíte aj namakaného chlapa. Žasol som. Potom sme si ešte pozreli obrazy od Masaru Emoto a to ma zaujalo. Ak je ľudský organizmus zložený z cca 70% vody, mozog dokonca z cca 80% vody a ak obyčajné slová s vodou robia to, čo som videl na tých obrazoch… Začal som to študovať a doplo mi, že ak mám celé dni plnú hubu sr*čiek, nemôžem sa čudovať, že mám na h*vno život. Povedal som si, že to skúsim zmeniť, ak je to také jednoduché- a začal som sa krásne a kvetnato vyjadrovať, dokonca som sa dostal tak ďaleko, že som o sebe ako pravdu rozprával veci, ktoré som len chcel dosiahnuť, ale ešte neboli pravda, ako keby už pravdou boli. Sledoval som si aj to, ako o sebe premýšľam a aké slová v mysli používam. Trvalo veľmi krátko, než som začal byť pre svoje okolie čudný. Všetci si súcitne klopali po čele, stal som sa terčom poznámok. No nadšenie ma neopúšťalo. Vysvetľoval som kamošom, že ak nechcú žiť v sr*čkách, nech ich okolo seba slovne nekydajú. Nefungovalo to. Najskôr ma vylúčili z partie, potom, po dlhšej dobe, si všimli, že mám akosi viac šťastia, dobrých známok, peknú babu, že vyhrávam zápasy… Začal som byť zaujímavý. To, čo som o sebe vravel, už bola pravda. No a tak chceli, najskôr len tak, „pre tú prd*l“ vedieť, ako to „čarujem“. Nech prezradím čarovné slovíčka 🙂 Tak som im povedal: „Počuj, keď niekto ku tebe príde a ponúkne ti na tanieri tortu, alebo h*vno, čo si vyberieš?“ „No tortu! “

„Tak prečo to nerobíš aj v živote? Prečo máš plnú hubu šitov, rozhadzuješ okolo seba slovný hnoj a čuduješ sa, že si až po uši v sr*čkách?! Čo si si okolo seba nakydal, to máš! Vychutnaj si to! Ja okolo seba rozhadzujem slovné perly, premýšľam o sebe ako o zlatom a žijem v pokladoch. Čarovné je v skutočnosti každé slovo, ktoré povieš a každá myšlienka, ktorú máš. Mysli vždy na to, že napĺňajú a robia tvoj život. Mysli na to skôr, ako otvoríš hubu. Každé slovo je čarovné! “

Niektorí to chceli skúsiť- frajersky, aby dokázali, že mi drbe. A tak sme sa dohodli, lebo oni už ani nevedeli, kedy nadávajú a kedy nie. Vždy, keď v reči tresli nechutnosť, povedal som hneď „SHIT!“ a neskôr už som si len chytil nos –akože šíria okolo seba smrad.

Neviem, ako sa to stalo, zrejme skôr z recesie, no postupne všetci začali reagovať na nadávky a nechutnosti vo svojom okolí podobnými slovami a gestami ako ja. Potom sme dokonca začali naše skupinky pekne hovoriacich demonštratívne odchádzať od sračkárov , aby nám nezadrbávali životy. No a keď chceli vysvetlenie, dali sme im ho. No a buď sa nám smiali, alebo sa pridali. Neviem, ako sa stalo, že nás prestali považovať za magorov, no stali sme sa najlepšou triedou na škole- fakt nám to ide. Rozprávame, myslíme aj tvoríme krásny svet. Ten svoj. A tým ho zlepšujeme pre všetkých. A to je všetko.“

Ten deň som prišla do práce miesto o plánovaných 7.20 až o 7.45. No bol to skvelý čas.

Mám návod na použitie pre tých, ktorí sa chcú odnaučiť nadávať (mať nadávky ako súčasť slovníka, života):

  1. Uvedomte si, čo nadávky vnášajú do vášho života (pozrite si obrázky Masaru Emota, alebo sa naučte svalový test, aby ste zažili, nakoľko Vás oslabujú, aj to, ako veľmi vás posilňujú krásne, pevné slová)
  2. Uvedomte si, že tým, ako o sebe premýšľate a čo rozprávate, tvoríte svoj svet, život, priťahujete do neho to, čím žijete (ako povedal teenager, ak máte slovník plný ko**tín, máte taký aj život) Uvedomte si tiež, že nadávkami znečisťujete celý svet okolo seba- čo je bezohľadné k vám samým, ale aj k ostatným
  3. Naučte sa rozpoznať slová vo svojom slovníku, myslení o sebe a o svete a –vyčistite žumpu – proste sa zbavte tých škodlivých slov.
  4. Ak Vám to nejde, spojte ich naozaj s niečím nechutným, čo sa vám vybaví v okamihu, keď ich chcete použiť- predstava, gesto- napr. práve si servíruješ h*vno na tanieriku, máš plnú hubu sr*čiek atd.
  5. Všímajte si, ako sa Vám s meniacim sa slovníkom mení život
  6. Vymyslite si slová, pohyby na transformáciu hnevu (rýľujte záhradu, obehnite dom, skáčte na mieste, začnite nahlas spievať, bubnujte, umývajte riad… čokoľvek)
  7. Poďakujte si za každý jeden raz, keď si dokážete uvedomiť, ako o sebe premýšľate a vedome to meniť, hoci aj na „príbeh“ , ktorý je pre vás zatiaľ nedosiahnuteľný.

Toto je jeden z príbehov, ktoré ukazujú na konkrétnom prípade, akú skvelú mládež máme. Myslím, že tento 17 ročný mladík dokázal celú triedu naučiť niečo omnoho cennejšie, ako len to, že nenadáva. Je to presne to, čo som sa ja naučila v stave absolútneho vyčerpania, keď som sa stala matkou. To, aký je môj svet, záleží odo mňa- od toho, ako o ňom premýšľam, ako o ňom hovorím, ako žijem. A môžem si ho sama tvoriť- pre seba, pre svoje deti, priateľov, blízkych, ďalekých, pre všetkých, ktorí sú jeho súčasťou. Dnes vďaka tomuto poznaniu žijem v krásnom svete a stretávam skvelých ľudí. Týmto vás doňho pozývam. Máte podobné zážitky? Ďakujem za každý, o ktorý sa podelíte.

Ľuba