Zavierame oči, alebo naozaj nedokážeme vidieť ?

Čo môžete spraviť ak nájdete zranené alebo mŕtve zviera.

Dnes zverejňujem reportáž Hanky Noščákovej. Som na ňu nesmierne hrdá, lebo je dôkazom toho, že naše deti menia svet k lepšiemu. Je to reportáž, no jej filozofické nastavenie, akčnosť, vnímavosť  a dynamika, s ktorou koná, pretože proste nedokáže „nechať veci len tak“ sa nezaprú. Jej otázka, čo pred problémami zavierame oči, alebo ich naozaj nedokážeme vidieť, je hlboká v každom smere. Lebo dnes sa deje toho toľko, že sme sa akosi naučili, že väčšina toho, čo sa deje , sa nás netýka. (prirodzená ochrana pred preťažením). A tak zobúdzať znovu vnímavosť a podporovať ľudí, aby dokázali vidieť, ba dokonca aj konať, je dôležité. Rastie nám skvelá generácia, ktorá nás učí práve toto. Ďakujem. A tu je reportáž :

 

V pondelok  26.3.2018 sa žiaci 4B z Cirkevnej základnej školy Narnia vybrali na vzdelávaciu ekoExpedíciu les. Cieľom tejto expedície  bolo spoznávať všetkými zmyslami lesné spoločenstvo Železnej studničky. Triedu sprevádzali dve skvelé lektorky z inštitútu aplikovanej ekológie.

Napriek tomu, že spolu s deťmi dve hodiny trénovali vnímavosť voči lesu, skoro nikto z nich si počas výskumu a hier nevšimol mŕtveho vtáka, ležiaceho pri chodníku.

Ležal na frekventovanom mieste a v ten deň okolo neho prešlo viac ako 200 ľudí- vrátane matiek s deťmi, žiakov, študentov stredných škôl, dokonca aj tých, čo sa o lesopark mali starať… No nikto z nich nezareagoval.

Po skončení Expedície a odchode lektoriek  sa deti začali hrať. A vtedy  jeden všímavý chlapec, Leo Klein, zbadal nehybného vtáka a upozornil pani učiteľku. I keď mu chcela zabrániť skúmať mŕtvolu, Leo sa nevzdával, keďže si všimol, že vták mal  na nohe krúžok.

Pani učiteľku jeho všímavosť na jednej strane potešila, no zároveň ju zaplavili obavy. Zabránila deťom vtáka skúmať (aby sa niečím neinfikovali), no jedného zo žiakov poslala nahlásiť nález správe lesoparku. Keď sa ukázalo, že v budove správy sa nik nenachádza, rozhodla telefonicky obrátiť na odborníčku  z Daphne inštitútu. Tá ju poprosila, aby vtáka odfotila a poslala jej fotku pre identifikáciu druhu.

Až cestou v autobuse pri odchode z lesoparku sa učiteľka dozvedela, že ide o chránenú sluku hôrnu. Keďže mala na nohe krúžok, ktorý ale deti nemohli preskúmať (lebo im to učiteľka zakázala), ornitológovia prišli o veľa vzácnych informácií. Krúžok má na sebe dôležité informácie o pôvode vtáka, vďaka ktorým sa dá zistiť, odkiaľ vták je, či kedy mu ho dali. Teraz už učiteľka ľutovala, že nebola pozornejšia a nedovolila deťom aspoň odpísať znaky z krúžku. Keďže ornitológovia vedeli, aká vzácnosť je nájsť okrúžkovanú sluku, poslali jedného z nich, aby ju hľadal.

Pátranie pokračovalo na druhý deň (27.3. 2018), kedy ekologička, ku ktorej sa pripojila aj Leova učiteľka, sluku konečne objavila. Pokračovanie príbehu nešťastnej sluky  (vlastne jeho začiatok) čaká na informácie od priateľov z Francúzska, odkiaľ k nám podľa krúžku priletela na hniezdenie. Ornitológovia sa vyjadrili, že nájsť sluku s krúžkom z Francúzska je vraj absolútny unikát. Sľúbili, že zašlú všetky informácie, ktoré v medzinárodnom kontexte zistia. Príbeh sluky, rovnako ako príbeh všetkých živých chránených slúk a fakty o tom, prečo a ako sa v rôznych krajinách strieľajú, budú predmetom ďalšieho skúmania mladej reportérky.

Nevedomosť či ľahostajnosť?

Ako to, že nikto z cca 200 ľudí si nevšimol vzácneho mŕtveho vtáka s krúžkom na nohe? Ako to, že sa nikto nepozastavil? Ako to, že žiak štvrtej triedy je všímavejší ako 400 očí okoloidúcich? Je možné, že aj niekto iný vtáka videl, ale nezareagoval ? Zatvárali pre ním oči, alebo ho naozaj nedokázali vidieť? Sú ľudia ovplyvnení stereotypmi a obavami a radšej sa tvária, že nevidia problém, aby nemuseli konať?

Nie je ľahké odpovedať na tieto otázky… Ďalším ľuďom v podobnej situácii však môžu pomôcť odporúčania

 

Čo môžete spraviť ak nájdete zranené alebo mŕtve zviera.

  1. V prípade, že nájdete zraneného vtáka či iné zviera, pokojne volajte na 112, kde vám poskytnú potrebné informácie.
  2. Môžete volať aj SOS linku záchrannej stanice v Zázrivej, kde vám radi poradia 0903 504 470
  3. Ak ste našli mŕtveho vtáka a domnievate sa, že by mohol byť chránený, kontaktujte Slovenskú ornitologickú spoločnosť/BirdLife Slovensko:0905 256 184 ( pracovné dni 8:00-17:00, ale  nie vždy sú prítomní).

Tiež môžete kontaktovať  Ochranu dravcov  na Slovensku RPS – 0911 882 626

 

No a pri náleze okrúžkovaného uhynutého vtáka postupujte (podľa stránky www.vtáky.sk  takto:

Nález vtáka s krúžkom – keď nájdete vtáka s krúžkom, zaznačte si dátum a miesto nálezu, presný nápis na krúžku a bližšie okolnosti nálezu (napr.úhyn na ceste, pozorované farebné znacenie na živom vtákovi …). Môžete urobiť aj dokumentačnú fotografiu. Tieto údaje je potrebné oznámiť na našu dole uvedenú adresu alebo prostredníctvom stránky www.ring.ac Pomôžete tak pri objasňovaní života našich operencov. Údaje môžete ohlásiť aj prostredníctvom nášho informačného centra, kde radi odpovieme aj na vaše prípadné otázky. Po zistení údajov o krúžkovanom vtákovi vám zašleme spätnú informáciu, kedy a kde bol vták krúžkovaný. Kontaktný email :  kruzkysk@gmail.com

Aj malá aktivita môže priniesť zmenu

Aktívna mladá reportérka z Bratislavy sa na základe tejto skúsenosti rozhodla konať. Kontaktovala viacerých ornitológov s výzvou umiestniť informácie tak, aby ich ľudia mohli ľahko nájsť. Zareagovali okamžite a na základe podnetu sa rozhodli spustiť informačnú kampaň. Michal Jenčo zo Slovenskej ornitologickej spoločnosťi/BirdLife Slovensko vo svojom stanovisku uviedol:

V prvom rade ďakujeme za Váš podnet. Možno sme si to neuvedomili, ale dávame Vám do určitej miery za pravdu. A teda od dnes resp. zajtra spustíme menšiu kampaň presne kvôli takýmto prípadom. Rozbehneme na Facebooku stránku krúžkovacej centrály a tiež budeme ľudí upovedomovať aj cez stránku SOS BirdLife Slovensko na facebooku a na stránke www.vtaky.sk. Vo Vašom prípade ide o ojedinelý prípad a som veľmi vďačný, že ste sa tak dôsledne dopracovali až k nám. Tento údaj je skvelý, aj keď ide o uhynutého vtáka.“

 

Žiaci s pani učiteľkou sa počas exkurzie do terénu presvedčili, že dopátrať sa informácií vyžadovalo istú námahu, no s výsledkom sú spokojní.

„Nedokážem zistiť, či okoloidúci pred mŕtvou slukou zatvárali oči, alebo ju naozaj nedokázali vidieť. A neviem, čo je smutnejšie- či to, že zavriem oči, aby som nemusel konať, alebo to, že prejdem okolo a mŕtvy vták mi príde natoľko prirodzená súčasť prostredia, že ho proste nevidím,“ povedala 14-ročná Hanka.

Vďaka skúsenosti so slukou si uvedomila, že ak má človek oči otvorené a nebojí sa konať, môže prispieť k malej zmene sveta. 

Hana Noščáková

V texte sú použité prepojenia na zdroje a kontakty. Všetky sú pod farebne zvýrazneným textom tak, aby sa po kliknutí naň zobrazil citovaný zdroj

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *