Kráčam domov cez pasáž, pristavím sa pred výkladom. Do obchodu, pred ktorým stojím, vojde stará pani (zrejme mierne nahluchlá, lebo dosť hlasno kričí pozdrav) a pýta sa:
– Máte aj obyčajné pollitrové hrnčeky?
-Nie.
V tom okamihu sa stane hneď niekoľko vecí naraz: za mnou sa ozve cupot detských nôh a krik:
-Stoooooj!
Stará pani sa pokúsi vyjsť z obchodu no ledva uskočí pred malý chlapcom, ktorý vpáli dnu.
Hneď za ním beží mamička, v očiach hromy- blesky, no nevraví nič bo lapá dych.
Predavačka sa snaží vyhodnotiť situáciu a chytiť malého, čo jej nedá veľa práce, lebo ten po márnom pokuse vidieť cez pult vbehne rovno zaň predavačke do náručia.
Tá ho postaví oproti sebe a skôr, ako sa aj ona stihne nadýchnuť, malý zo seba vysype:
-Teta a čo dokážu tie vaše hrnčeky?
-????
Teraz sa na seba pozeráme všetky dospeláčky a žiadna nechápe…
– No, keď ani jeden z nich nie je obyčajný. Tak sú všetky neobyčajné…..Čo dokážu?
Mama sa už nadýchla a chce na malého zoslať aspoň tie hromy, čo do nej vošli, keď sa vydesila ako sa jej vytrhol a zutekal… No predavačka ju stopne položením ruky na plece.
– No vieš, oni samé o sebe nedokážu nič. Ale sú neobyčajné, lebo sú balené po dvoch a viac, len pre ľudí, ktorým je spolu neobyčajne dobre. Aby sa mohli na chvíľu spolu zastaviť a posedieť si pri čaji a uvedomiť si, ako neobyčajne je dobre človeku s niekým, koho má rád…  (ticho žasnem nad predavačkou)
-Jeeej, aj my máme také, mama nám do nich robieva kakao a sebe kávu, len som myslel, že sú obyčajné….
Povie malý a zrazu sa všetky usmievame.
A on prebehne k mame, objíme ju a dodá:
-My vlastne máme plný byt neobyčajných vecí ktoré robí mama…
Vyhopsajú z obchodu.
A ja si uvedomím dve veci:

  • Malý chlapec ani okamih nezaváhal, keď mal pocit, že niekde nablízku môže byť na dosah zázrak a vyštartoval za ním ( to my dospeláci teda fakt máme s týmto problém, zvažujeme, obávame sa… máme sa skrátka čo učiť 🙂 )
  • predavačka ešte vždy stojí za pultom, ale teraz drží v ruke osamelý hrnček s čajom a smutne sa usmieva za odchádzajúcim chlapcom.

Zázrak sa predsa len stal- v nás všetkých 😉

Som vďačná za to, že mám dom plný neobyčajných hrnčekov. Idem si do nich urobiť liečivý čaj 😉