Práve som sa vrátila zo školy v prírode. Keďže učím v Narnii, celý príbeh bol „narnijský“ a ja som mala možnosť zahrať si úlohu dospelej Lucy, kráľovnej, ba aj čarodejnice. Dokonca som si tak veľmi vychutnala Aslana, že hoci mám vzhľadom s levom pramálo spoločného, objavila som ho v sebe a detská fantázia mi pomohla stať sa ním. Zažila som krásne chvíle, no najmä som si uvedomila, ako nás to, čomu veríme, sprevádza v našich dňoch.
Deti mi dali pocítiť silu tejto viery a hoci VEDELI, že ten Aslan (kráľovná, čarodejnica…) som bola ja, vždy večer, keď sme sa potme rozrávali, oni ležiac v postieľkach, mi rozprávali -mne, Ľubke :-)-, čo zažili s Aslanom či kráľovnou, kým som pri nich nebola.
Práve, keď som sa dnes k tomu v mysli vrátila, mi facebook memories pridal jednu „spomienku“, ktorá vraví presne o tom istom a ja uvažujem, aké krásne je, že v istých obdobiach svojho života môže vždy z inej strany objavovať ten istý pocit…
Príbeh spred dvoch rokov:
Noc v knižnici. Stojím v škole, osvetlenej sviečkami a mám na sebe kostým anjela. Snažím sa byť najlepším anjelom, no nie som si istá, či to nie je nad moje sily. Objímame sa s deťmi, rozprávam im rozprávky. Keď už všetci spinkajú, vychádzam potichu do tmy, pod hviezdy, poďakovať za krásy a nadýchať sa hviezd. Stretávam deviatačky, ktoré nám celý čas pomáhali. Je to pre ne zážitok, vždy sú úžasné, pomáhajú dokonca aj tie, ktoré sú v bežnom behu školy považované za „problemamakerk-y“. Jedna z nich vydýchla od údivu, keď ma zbadala. Približuje sa ku mne po špičkách. A ja s úžasom počujem prosbu: „Pani učiteľka, mňa ešte nikdy neobjal anjel…“ Stojí oproti mne a ruky spustené. Obe vieme, čo jej beží hlavou- niekto, kto má punc rebelky, čertice, neznesiteľnej pubertiačky, tu stojí a v očiach má prosbu, no ruky jej ostávajú spustené… Vykročím k nej, jej oči zažiaria, otvorí náruč a ja zrazu objímam úžasnú mladú ženu, ktorú nikdy neobjal anjel. Mám z toho obrovský zážitok… Ďakujem Ti, úžasná mladá žena, „pubertiačka, problemmakerka“, vďaka ktorej môžeme spolu objaviť to anjelské v nás a spomenúť si, že presne tak je to aj keď zrovna nemáme na sebe kostým.
V živote nás sprevádza to, čomu veríme a čím žijeme.
Ja som v sebe vďaka deťom objavila kráľovnú, Aslana a anjela… Niečo, čo má v sebe každý z nás…
Čomu dnes veríte vy? Akú rolu dnes žijete?
Krásny deň a veľa príležitostí uvedomiť si, že môžem byť pre niekoho (aj pre seba) anjelom, kráľovnou či levom prajem nám všetkým
Ľuba