Ako zažiť ozajstnú dovolenku?

Pomalým, prázdninovým krokom vchádzam do električky. Je to jedna z tých nových, čo v Ba jazdia- je pekne nadizajnovaná, s prekvapivo funkčnou klimatizáciou, akurát je tam pramálo miest na sedenie. Na druhej strane, ako stojím hore na „ostrovčeku“ pri vodičovi, mám krásny rozhľad a vidím množstvo malých zázrakov. Všimnem si, že dnu sú dvaja revízori a kontrolujú lístky. Nahmatám v kabelke ten svoj a čakám. Vtom si všimnem, že celkom vpredu, na opačnom ostrovčeku,  sedí bezdomovec. Jeden revízor ide smerom ku mne, druhý smerom ku nemu…

Zaváham, no rýchlo hmatám v kabelke druhý lístok,idem ho cvaknúť, že mu ho podám, lebo zo skúsenosti iste žiaden nemá. No…

Než bojujem s kabelkou a cvakačom, sme na zastávke, revízori vychádzajú s bezdomovcom von z električky.

Vystupujem a chcem im podať označený lístok- svoj, aj ten preňho. Ku podivu, naproti mojej mienke o revízoroch, títo  sa správajú korektne a ľudsky. Rozprávajú sa s ním…

-Tá vychladená električka je  pre mňa záchrana.. – povie bezdomovec.

– Chápem. Teraz vás tu vysadíme, no ak vás ešte raz stretneme ako čierneho pasažiera, budeme musieť zavolať mestskú políciu. Ak chcete, odveziem vás  ešte dve zastávky a tam je park , kde je veľa stromov a obrovská fontána, tam sa schladíte a nemusíte znovu do električky…- navrhne jeden z revízorov.

To ma zastaví. Čakám s dvoma lístkami v ruke, čo urobia.

Zatiaľ jeden starší pán, čo vystupoval so mnou,  stojí neďaleko nich pri automate na lístky, vysýpa všetky svoje drobné a hádže ich do automatu. Hlavou mi preblesne-

Ten predsa sedel na mieste pre invalidov, legitimoval sa preukazom ŤZP (poznám ho, aj my ho máme) ,na tie sa v Ba jazdí zadarmo, tak načo sú mu lístky?

Než mi to zapne, pán ma vytlačený jediný lístok, prichádza k revízorom a podáva ho bezdomovcovi…

Kúpil mu za všetky svoje peniaze, ktoré vysypal z peňaženky, 3 dňový lístok na MHD! Podal mu ho a vraví:- prajem Vám krásne leto!

Revízori sa usmejú, ku podivu poďakujú  a pozdravia všetkých zúčastnených a nastúpia do prichádzajúcej električky.

Ja stojím a akosi neviem, čo robiť, tak podídem ku obom pánom a poviem seniorovi: „To bol skvelý nápad! Ďakujem, to sa už len tak nevidí…“ A  bezdomovcovi podám svoju fľašku s vodou.

Stojí tam s ňou a s lístkom v ruke a povie: -Ďakujem. Pre mňa je toto (pohne rukou s lístkom) dovolenka, požičiam ho aj iným, budeme si ho striedať, kto bude potrebovať ochladiť… A nastúpi do klimatizovanej električky, ktorá práve ide v protismere.

Pán mu zamáva a mne povie:- Viete, aj ja budem mať problém s jazdením od novembra, lebo páni mestskí poslanci odhlasovali, že od novembra nebudú platiť naše preukazy na MHD a budeme si musieť aj s manželkou kupovať lístky…Myslel som na to, ako pocestujem potom a vtedy som zbadal, ako páni revízori vyvádzajú tohto pána. Povedal som si, že kým n to mám, pomôžem mu…Ja cestujem kvôli lekárom, on, aby prežil- a hoci je to takmer rovnaké-tiež musím po lekároch, ak chcem prežiť, , on je na tom horšie a ja som mu mohol pomôcť. No keď mi povedal, že som mu zaplatil dovolenku, tak ma dostal… Myslel som, že som dal peniaze za obyčajný  lístok a pritom som kúpil chudákovi, ktorý to potreboval, dovolenku…

Prikývnem. Neviem, čo dodať… Staviame v zime ubytovne, aby ľudia nemrzli. Že nebezpečenstvo v lete je také isté, na to zabúdame.

Priznávam, že mňa takto vnímať týchto ľudí naučila naša Hanka. Ešte vždy pritom prekračujem svoj tieň a vsugerované obavy, či sa niečím od nich nenakazím, keď im niečo podávam… No dnes to bola nová, ešte silnejšia lekcia.

V MHD som patrila ku tým, ktorým prekážali- vždy som si myslela, že môžu byť predsa kdekoľvek inde (podtext z hlavy- a nie zaberať miesta v MHD, ktoru chodíme my do práce- ako sa len zaň teraz hanbím…). No dnes viem, že zatiaľčo pre mňa je to prostriedok na prepravu, počas toho, ako sa presúvam životom, možno ja zavadziam niekomu, pre koho je to jeden z prostriedkov na prežitie…

Vlastne, až nabudúce zbadám bezdomovcov v MHD, zrejme si s úsmevom vybavím, že sú na dovolenke  :)

Krásnu dovolenku, priatelia! Čokoľvek to slovo pre vás znamená. :) Vychádza zo slova dovolovať si :). Niektorí si dovolujeme prežiť, iní byť pár dní so svojou rodinou, cestovať, plniť svoje sny…

Čokoľvek si dovolíme, nezabúdajme pritom naozaj žiť- a pomáhať žiť aj ostatným.

Ľuba

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *