Ako zachrániť svet

 

Návod na záchranu sveta, ktorý sem dnes pridávam, vytvorili deti. Je najjednoduchší a najúčinejší, aký som kedy zažila. Už ho skúšam a darí sa mi. :) Vychádza z toho, čo sme spolu zažili, preto dnes začnem práve týmto príbehom.

Počas nášho vonkajšieho pobytu pribehla za mnou skupinka nadšených detí: „ Pani učiteľka! Máme nového člena triedy! Volá sa Thomas! Už sme sa zoznámili, spriatelili , teraz sa spoznávame a chceme, aby ste ho zapísali aj do triednej knihy!  Poďte, nech Vás zoznámime! “

A tak som šla.  Nikde som nikoho nevidela, hoci všetci ukazovali do stredu skupinky stojacej v kruhu -tam, tam!  Čupla som k nim. Tam, v strede medzi nimi, hmýrila sa pandrava chrústa. V myšlienkach ma striaslo, no detské nadšenie nezvyknem kaziť a tak som so záujmom sledovala, čo sa bude diať. Pandrava sa vrtela a chlapci volali: Thomas vás zdraví! A jemne ho pohladkali prstom. Nuž, stereotypné vyhlásenia spoločnosti o tom, aké sú pandravy hnusní škodcovia, sa ich zjavne zatiaľ nedotkli. A tak som ju pohladkala tiež.

Od tej chvíle  je  Thomas nový člen našej triedy. Deti už ho prijali, a teraz je rad na mne. Učím ich nemať predsudky, neposudzovať podľa vzhľadu, byť vnímaví a prijímaví, mať v úcte živé bytosti… Tak si teraz vychutnávam „zrkadlovú“ lekciu. Stojím a pozerám sa na pandravu nadšenými očami. Zrazu je iná, krásna. Dokáže veci, ktoré sú zázračné: napríklad taká absolútna premena. Veď sa aj po anglicky volá Dumbledor. :-)

Zvažujeme, v čom je dobrá, v čom vynikajúca a zakladáme jej žiacku knižku. (školský systém sa deťom vryl hlboko pod kožu- na jednej strane mi príde smutné, že na to, aby  bol niekto členom triedy, musí byť hodnotený známkami a mať žiacku knižku, na druhej ma teší, že rešpektujú a obdivujú Thomasov potenciál a v žiackej knižke zostavili výuku toho, čo bude naozaj pre život potrebovať  a známkujú ho zo schopností, ktoré pandrava a chrúst reálne potrebujú pre život).

Mimochodom, vedeli ste, že:

  • Chrúst určite vie počítať do sedem ( samička sa od samčeka odlišuje počtom „tyčiniek“  na tykadlách- samci sedem, samičky šesť- takže kto nevie počítať, nedokáže si nájsť partnera)
  • Nikdy nestretne svojich rodičov, od „narodenia“ až do dospelosti sa o seba vie postarať sám
  • Je dlhšie dieťaťom (larvou) ako dospelým (chrústom)
  • Má štvorročný životný cyklus- tri roky ako pandrava, rok ako dospelý chrobák
  • Z fyzikálneho hľadiska dokáže nemožné? – lietať pri jeho váhe v pomere k rozmerom krídel je zázrak
  • Je skvelý staviteľ ? (stavia si z hliny domček „vajíčko“- podobne ako potočníky vo vode, on v zemi, v ňom sa dokonale premení a až potom vylezie na svet

Thomas bol člen našej triedy už dlhší čas, keď sa vrátil do triedy chlapec, čo bol dlhšie chorý. Pre mňa bol už takou bežnou súčasťou triedy (hoci býval vonku v zemi), že mi vôbec nenapadlo nejako špeciálne zasvätiť do jeho spolunažívania s nami aj toto dieťa. A vtedy to prišlo, zaznamenala som takýto rozhovor z chodby:

  • Ideme za Thomasom, kto sa pridá?
  • Kto je Thomas?
  • Predsa pandrava, náš nový člen triedy!
  • Fúj, ukážte mi ho, rozpučím ho! Pandravy sú svine pažravé, čo ničia záhrady a ešte sú aj nechutné!
  • Thomas nie je! Thomas je kamarát a dokáže čarovné veci- napríklad sa celkom premeniť! Už teraz má hlavu aj nožičky a je milý.
  • Rozpučím vám ho!
  • Nerozpučíš! Nedovolíme ti!
  • Prečo chránite niečo tak nechutné?!
  • Pretože je to náš kamarát. Keď sa s niekým naozaj spriatelíš, je ti jedno, ako vyzerá, alebo čo sa o ňom hovorí! Nikdy by si mu neubížil a budeš ho chrániť, lebo je to kamoš! Ak chceš, poď, zoznámime ťa, môžeš sa aj ty spriateliť!

A tak aj bolo. Dnes je tento chlapec spoluzakladateľom „Chrústolandu“, ktorý sme si svojpomocne vytvorili do triedy a sledujeme chrústí život. Thomas má z neho samé jednotky- celý deň sa snaží, ide na najlepší možný osobný výkon a hlavne je tým, čím je. Celý deň je pandravou, všetkým čo robí.

Škoda, že ľudia nie sú takí ako on- vzdychlo raz jedno dieťa. „Ako to myslíš? “ „No, škoda, že nie sú celý deň človekom najlepšie ako vedia. To by bol super svet. No ľudia iba tak akosi sú. A iba občas sú ľuďmi zo všetkých svojich síl. Ja sa idem oddnes snažiť, lebo ak to dokáže Thomas, byť chrústom každý deň, hoci je ešte len pandravou, tak ja dokážem byť človekom každý deň, hoci som ešte len dieťa. Pani učiteľka, keď ste hneď vedeli vidieť, čím bude Thomas, keď bude veľký, viete to aj s nami? Viete vidieť, čím budem, keď vyrastiem? “

„Nie. Môžem sa iba domnievať,  je to celkom v tvojich rukách“

„A ako potom viete, čo nás máte učiť, aby sme mohli byť tým, čím byť máme? “

….. Dlhé zamyslenie, lebo toto je vážna otázka….

„Nuž, v skutočnosti ťa neučím ja, ale učíš sa ty sám. Môžem ti pomáhať, radiť ti, podporovať ťa, ale rovnako ako Thomas, aj ty sa v skutočnosti učíš sám, A to, čo sa učíš, čím sa stávaš, ako sa premeníš, si vyberáš sám. Ja sa snažím tu v triede byť človekom najlepšie ako viem. Sú veci, ktoré sa musíme učiť, pretože sú súčasťou školy a vyučovania. No sú aj také, ktoré učíte vy mňa- napríklad tuto s Thomasom. Že keď si k niekomu vytvorím vzťah, už som s ním spojený. A keď som s ním spojený, nedokážem mu ublížiť, naopak, obdivujem a podporujem ho v tom, čím žije. A že ak by sme to tak vedeli urobiť všetci a so všetkým, hneď by bol lepší svet. A za to vám ďakujem.“

A tu je ten návod, ako zachrániť svet:

Ukazuje sa, že svet, blízke či vzdialené okolie, prírodu, zvieratá, vzťahy, ľudí, známych aj neznámych…

Proste všetko, čo do sveta patrí, vieme „zachrániť“ tou najjednoduchšou cestou- keď sa s nimi spriatelíme, čiže vnútorne prepojíme. Vtedy totiž budeme cítiť čím žijú, budeme ich rešpektovať, vážiť si a obdivovať, akí sú skvelí v tom, čím sú a nebudeme im ubližovať. Potom triedenie odpadu, úcta a láska k bytostiam na zemi aj k zemi budú bežná súčasť takéhoto prepojeného života. Kde a kedy sa toto vzájomné vzťahové spojenie so svetom a s ľuďmi tvorí? A prečo sme ho vlastne stratili, či vôbec nenadviazali? Nuž, to sú otázky, vďaka ktorým práve treba tvoriť takéto návody. Keby sme totiž v takom spojení žili, boli by zbytočné.

Občas toto spojenie cítim, občas mi uniká. Pri blízkych ľuďoch, vo svojom blízkom okolí, som prepojená, spoluzodpovedná a teda aj chrániaca náš mikrosvet. Pomaly začínam svoju úctu a prepojenosť rozširovať. Občas sa darí, občas mi to uniká. A potom deti prídu napr. s Thomasom. :-)

Zachrániť svet je ľahké. Stačí sa s ním osobne spoznať a spriateliť. A úplne prvým krokom je spoznať a spriateliť sa sám so sebou.

Krásny deň nám všetkým,  priatelia

Ľuba