Prázdniny skončili. Ako sa naštartujem? Uvažovala som v nedeľu, keď som sa v pohodlí postele o deviatej ráno naťahovala a nastavovala si budíček do práce- na piatu hodinu rannú…
Keby sa tak stalo niečo, čo ma naštartuje, to by bolo… No asi mi také dačo nebude dopriate, tak zapracujem na tom sama-povedala som si.
Ráno som naozaj vstala o piatej, v rámci predsavzatia mááálilinko pocvičila, navarila si obedík, napísala mail rodičom detí do školy, že sa teším ( a naozaj som sa pritom tešila :) ) a ako som si tak predstavovala tie svoje skvelé deti a triedu, zrazu som ožila a nadšená vybiehala na zastávku.
Nakoniec som si to želanie splnila sama- pomyslela som si , rozbehnutá a prebudená. No človek mieni… Zahliadla som koniec svojho MHD autobusu a ostala prekvapená na zastávke- išiel o celú minútu a pol skôr! Tak teda tento nemal problém s naštartovaním- pomyslela som si žičlivo smerom k vodičovi a predstavila som si, ako bežím do školy hneď prvý deň. To ma rozohreje, to je fakt! Musím si dávať pozor na želania!
Vytiahla som z kabelky Šlabikár a stojac na zastávke som si prechádzala plány, nápady, všetko, čo by nás s deckami v škole mohlo rozbehnúť. Tak som aj nastúpila do autobusu, ktorý pre zmenu meškal… a tak som aj hľadiac do šlabikára prisadla k mladému mužovi, ktorý si tiež čítal .
-Tak nám skončili prázdniny, však?- oslovil ma.
Prekvapene som zdvihla hlavu od Šlabikára a prikývla som s úsmevom, ktorý odpovedal na ten jeho.
– Máte môj obdiv!- povedal precítene a ja som uvažovala, čo sa mi snaží povedať…
– No, v tomto veku sa znovu učiť čítať a ešte takto na verejnosti, to sa len tak nevidí! Obdivujem Vás a…
Mladý muž hovoril a hovoril a povzbudivo sa na mňa pritom usmieval a vtedy mi to došlo! Ľudia zlatí, on si myslel, že sa v rámci novoročných predsavzatí učím čítať a využívam na to cestu do nejakej práce pre negramotných!
Začala som sa smiať, ba rehotať, slzy mi tiekli….
No…vznikol u toho úžasný rozhovor. Mladý muž je lingvista (kniha, ktorú mal, bola v čudných znakoch nejakého historického jazyku a písma) a má brata, ktorého vďaka svojmu odboru pred rokom (ako takmer tridsiatnika) konečne dokázali naučiť čítať ( vďaka silnej dyslexii). Jeho zážitky sa mu vybavili hneď ako ma zbadal so Šlabikárom..
No a ja som zase vďaka tým svojim nedokázala v danom momente pochopiť, že človek môže ženu v mojom veku , sústredene hľadiacu do Šlabikára, považovať za niečo iné, ako učiteľku- zvlášť ak spomína na koniec prázdnin.
A tak mi niekto hore splnil želanie- dnešný deň som prišla do školy smejúc sa celou cestou. Čakali ma skvelí kolegovia a fantastické deti. Pri pohľade na Šlabikár, mám úsmev okolo celej hlavy. No a – to je super. Lebo každý náš prvácky deň začína so Šlabikárom. Najlepším štartom do dňa je smiech- je to životabudič, vyvolávajúci radostné naladenie. A s tým sa dá hoci aj vybehnúť po prázdninách do práce tak, že všetko okolo iskrí a teší sa na to, čo sa bude diať. No a na otázku, ako naštartovať kamkoľvek po čomkoľvek, som tiež dostala odpoveď- stačí si priať. :)
Vlastne som dostala odpoveď omnoho lepšiu- treba si spojiť niečo, čo v tej práci používam, s predstavou niečoho úžasného, veselého, skvelého. Ja sa oddnes pri pohľade na Šlabikár budem vždy usmievať a mať veselo v duši. Dostala som to ako dar od jedného lingivstu s dobrým srdcom, nastaveného pomáhať.
No keby som taký dar nedostala, prišla by som do triedy a pustila si karaoke muziku a z celého hrdla zaspievala niečo, v čom mám vďaka karaoke s mojou rodinkou ukotvené skvelé pocity. Alebo by som si do dózičky s desiatou pridala papierik s príjemnou kresbou, želaním… ako to robievam deťom, vzala si mušličku od mora, kamienok ruženínu od manžela, kresbu od Hanky, keď bola malá, želanie od Julky…
Alebo by som si cestou miesto šlabikára prečítala v autobuse úžasné želania, ktoré deti z triedy prepašovali pod môj stromček a pri ktorých mi teščú slzy dojatia a tak som si ich uložila do truhličky pokladov… Alebo… akokoľvek inak by som využila poznatok, že je možné ukladať a zobúdzať pocity- pretože ako ľudia si ich naväzujeme k „spúšťaču“, pri ktorom sme ich zažili- hudbe, knihe, chuti, vôni, atmosfére… A úplne najlepšie je naučiť sa, ako byť spúsťačom svojej radosti sám. Lebo niet lepšieho štartu do dňa, ako poriadne sa zasmiať, tešiť sa a nadšene vykročiť.
A s tým mladým mužom sme to uzavreli skvele- bavili sme sa o tom, aké by bolo skvelé, keby sme nielen vedeli čítať Šlabikáre, knihy, rôzne jazyky, múdrosti a poznania , ale ich aj vedeli žiť. A na to, aby sme to dokázali -zhodli sme sa- stačí sa naučiť čítať…vo vlastnom vnútri. byť pre seba čitateľný a poznať sa a podľa toho aj žiť, v súlade so sebou. nech to, čo v sebe čítame , vieme aj žiť.
Krásny štart do každého jedného rána a veľa smiechu prameniaceho z pochopenia seba samého, priatelia.
Ľ